ZMENA ČASU: PREČO SLOVENSKO A EURÓPA STÁLE POCHYBUJÚ O ZRUŠENÍ TOHOTO RITUÁLU?
Na prelome rokov 2026 a 2027 sa uskutoční pravidelná úprava času, pre ktorú musia ľudia opäť obetovať hodinu spánku. Tento posun, ktorý prebieha každoročne v nedeľu posledného marca, sa spája s narušením biorytmu a vznikajúcu odbornú debatu o jeho zdravotných dopadoch. Historicky vzaté, myšlienka na efektívnejšie využitie denného svetla bola zaznamenaná už pri Benjaminovi Franklinovi, no do reálneho života ju uviedli najprv Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Tieto krajiny v roku 1916 zaviedli zmenu času kvôli úspore uhlia počas prvej svetovej vojny.
PREHĽAD HISTÓRIE ZMENY ČASU
V Československu sa letný čas poprvýkrát zagratuloval v rovnakom období a od vtedy prešiel jeho systém mnohými zmenami. Snažil sa o implementáciu letného času počas rôznych historických období vrátane druhej svetovej vojny, no konečné zavedenie prišlo až v roku 1979, v reakcii na globálnu energetickú krízu.
Avšak dnes táto prax nie je jednotná a väčšina krajín, vrátane rozvinutých, od nej upustila. Drvivá väčšina sveta, ako sú krajiny ázijské, africké a juhoamerické, čas vôbec nemení. Ide o jednoznačný signál, že zmena času môže byť zastaranou a neefektívnou praxou, pričom známe globálne mocnosti ako Čína, India, Japonsko a Rusko, k tomu pristupujú s rozumom. USA majú tiež výnimky, ako Havaj a Arizonu, ktoré sa riadia svojimi vlastnými pravidlami ohľadom zmeny času.
ZDRAVOTNÉ DOPADY POSUNU ČASU
Štúdie naznačujú, že ačkoliv niektoré pozitívne aspekty posunu času, ako je dlhšie denné svetlo, môžu podporiť aktivity vonku a cestovný ruch, zdravotnícke dôkazy podčiarkujú riziká spojené s touto praktikou. Lekári zdôrazňujú, že zmena narúša prirodzený cirkadiánny rytmus, čo môže viesť k poruchám spánku, zvýšenej únave a psychickým problémom. Štatistiky ukazujú, že po posune času stúpa počet prípadoch infarktov, cievnych mozgových príhod i depresie a nehôd.
PERSPEKTÍVA NA DOLNÝ ROK 2021
V roku 2019 sa Európsky parlament dohodol na zrušení posunov času, s plánom zapojiť túto zmenu v praxi do roku 2021. Tento plán bol však pozastavený z dôvodu komplikovaných rokovaní medzi členskými štátmi, ktoré sa nerozhodli, či adotovať trvalý letný alebo zimný čas. Svetové udalosti ako pandémia Covid-19 a vojna na Ukrajine, vytvorili ďalšie prekážky a odsunuli problematiku zrušenia zmien času na vedľajšiu koľaj.
AKO ČO NAĎALEJ?
Priemyselné štatistiky a odborné názory naznačujú, že väčšina štátov, vrátane Slovenska, sa ešte vždy k tejto praxi hlási. Napriek rozmachu technológií a prehlbovaní jednotlivých medzinárodných noriem sú zmeny času stále zložitým a náročným procesom. Otázka zrušenia zmien času sa tak stáva nezáväznou a aj naďalej ostáva na kľúčovom bode.
Osobné dopady na zdravie a kvalitu života sa tak stávajú centrálnym bodom v debate o pokračovaní tohto zavedeného rituálu, ktorý si mnohí už dlhé roky nepripúšťajú k telu.
