Koniec jednej éry v rozhlase: Keď sa profesionalita a silná osobnosť stáva prekážkou
V posledných dňoch sa objavila správa, ktorá otriasla slovenským mediálnym svetom. Boris Koreň, dlhoročný novinár a dramaturg Slovenského rozhlasu, sa v rozhovore vyjadril k svojmu odchodu z verejnoprávneho média. Po 34 rokoch služby mu oznámili, že pre neho nemajú žiadnu prácu. Toto rozhodnutie, ktoré ohlasuje zánik významnej osobnosti v slovenskom mediálnom priestore, vzbudilo množstvo otázok o tom, aké sú skutočné dôvody za jeho odchodom.
Profesionálne zázemie a projekty
Koreň počas svojho pôsobenia sumarizoval množstvo historických projektov a stal sa základným článkom rôznych diskusných formátov. Známy je aj svojou prácou na oslavách storočnice verejnoprávneho rozhlasu. Práca na takýchto významných projektoch, tvrdí, si vyžaduje značný čas a energiu, a tak jeho odchod nemožno chápať ako výsledok nedostatku úsilia či kreativite. Sám sa vyjadril, že za jeho profesionálnym rozvojom je dlhodobá práca a snaha vniesť do slovenského rozhlasového vysielania kritické myslenie.
Otvorené dvere k prevencii nespokojnosti
Boris Koreň naznačil, že jedna z možných príčin jeho prepustenia je jeho otvorená kritika súčasnej situácie v Slovenskom rozhlase a jeho angažovanosť proti prijímaniu nevhodných zákonov, ktoré by mohli ohroziť verejnoprávnosť. Mnoho kolegov, ktorí sa rovnako angažovali vo vyjadrení nesúhlasu, sa tiež ocitlo na zozname prepustených. Podľa jeho slov ide o preventívne opatrenie, ktoré má zamedziť budúcemu organizovaniu protestov voči vládnym politikám a nátlaku, ktorý sa čoraz viac usadzuje vo verejných médiách.
Verejnoprávnosť a jej skutočné hodnoty
Boris Koreň sa vo svojom vyhlásení zamýšľa aj nad hodnotou verejnoprávnosti. Hovorí o tom, že verejnoprávne médiá by mali pokrývať oblasti, ktoré nie sú komerčne zaujímavé, ako sú literárno-dramatické relácie či vysielanie pre menšiny. Tieto aspekty považuje za podstatu verejnoprávnych médií, ktoré by mali slúžiť širokej verejnosti a nie len zúženému politickému spektru. V súčasnosti však čelíme situácii, keď sa spravodajstvo dostáva pod silný politický tlak, čoho následkom je znižovanie kvality obsahu a narušovanie integrít novinárskej práce.
Budúcnosť médií a osobná integrita
Boris Koreň vidí za svojím odchodom nielen osobné sklamanie, ale aj naliehavú potrebu vyjadriť nesúhlas voči praktikám, ktoré ohrozujú objektivitu a slobodu médií. Na otázku, čo bude ďalej, odpovedá s nádejou na nové začiatky, no aj s určitou dávkou pesimizmu ohľadom stavu mediálneho prostredia. Značná časť jeho kariéry sa transformovala na úsilie o zachovanie hodnôt, ktoré dnes čelí hrozbám, a to od odchodu skúsených novinárov a autorít po zvyšovanie tlaku zo strany politiky. Takisto uznáva, že mnohí renesanční redaktori, ktorí zásadne formovali slovenské spravodajstvo, odišli, a ich miesto zaujímajú noví, často menej skúsení profesionáli.
Otázky o verejnoprávnom médiu a zmeny v regulácii
Situácia, v ktorej sa ocitla RTVS a jej spravodajstvo, vyvoláva otázky nielen o zákonných normách, ale aj o tom, aké bude vedenie v budúcnosti. Boris Koreň vystupuje ako zástupca tých, ktorí sa snažili chrániť hodnoty novinárskej integrity a kritického myslenia. Na záver dodáva, že očakáva ťažké časy na ceste k objektívnemu spravodajstvu vďaka nedostatočnej podpore od vedúcich predstaviteľov a rad, ktorá by mala zabezpečiť verejnoprávnú nezávislosť.
