Úrad a kultúrna politika: Šimkovičová vo svetle protestov
Martina Šimkovičová, ministerka kultúry, je v súčasnosti na pokraji ohňa verejného pohoršenia. Zdá sa, že po otázke „Myslíte, že by som to mala vzdať?” sa ozývajú v Bratislave stovky hlasov nesúhlasu v podobe masového protestu, na ktorom sa zúčastnilo približne 14-tisíc ľudí. Tento kultúrny protest sa nezaobíde bez zosmiešňovania, ironických transparentov a zúfalstva okolo osudu kultúry v našej krajine.
Ministerka a sebareflexia
Podľa mnohých kritikov je Šimkovičová symbolom nekompetentnosti, arogancie a opovrhnutia voči kultúrnym hodnotám, ktoré nesúhlasí s jej osobným pohľadom. Jej otázka obsahuje povrchný rozmer, akoby ministerka necítila tlak z prostredia, v ktorom žijú a tvoria umelci a kultúrni pracovníci. Kritici tvrdia, že namiesto sebareflexie by mala zvážiť demisiu, ak nechápe zásadný význam umenia a kultúry v spoločnosti.
Kultúra a jej význam
Na druhej strane je kultúra opomínaná a znevažovaná, čím sa spoločnosť zúfalo snaží na ňu upozorniť. Ako povedala americká spisovateľka Toni Morrisonová, umenie je politické. Tí, ktorí tvrdia opak, nepochopili jeho podstatu a fakt, že každé dielo umenia má moc ovplyvniť verejný diskurz. Šimkovičová však podľa viacerých názorov nechce rozpoznať toto prepojenie a zdá sa, že sa riadi vlastnými, užšími pohľadmi na to, čo by kultúra mala byť.
Politické vyhlásenia a kultúrna politika
Šimkovičová, hoci sa snaží strážiť slovenskú kultúrnu identitu, v skutočnosti politizuje kultúru na úkor jej rozmanitosti. Jej známe vyhlásenie „kultúra má byť slovenská a žiadna iná” predznamenáva frustráciu mnohých jednotlivcov, ktorí vnímajú kultúru ako široké spektrum myšlienok, hodnôt a perspektív. Práve táto rigidná politika môže skôr brániť rozvoju diel, ktoré by inak mohli posunúť slovenskú kultúru do budúcnosti.
Protesty a zmena
Správy z protestov poukazujú na narastajúcu frustráciu umelcov a kultúrnych pracovníkov, ktorí sú už unavení z pasívneho prijímania cestujúcich rozhodnutí. Odpor voči Šimkovičovej sa nielen objavil na ulicia, ale rezonoval aj v srdciach tých, ktorí chápu kultúru ako niečo viac než len pasívny produkt. Kým v kultúre panujú fádne predstavy s úzkymi obmedzeniami, nemôžeme očakávať pozitívnu zmenu.
Fico a futuristická politika kultúry
Aby nastala zmena, potrebujeme nielen odvolanie Šimkovičovej, ale aj prehodnotenie celej politickej kultúry, ktorá by bola otvorená všetkým hlasom. Ak premiér Robert Fico naďalej podporuje scénu volieb, kde dominujú jeho predsudky, kultúra bude i naďalej trpieť. Odpoveď na otázku „Čo by sme potom robili?” môže byť jednoduchá: umelci by mohli konečne prevziať iniciatívu a vytvoriť dianie vo svete, kde nebudú čelili vláde, ktorá sa ich snaží manipulovať a ovládať.
