Hrozí zánik NATO? Trump sa vyhráža odchodom, experti varujú pred rozpadom aliancie
Situácia v transatlantických vzťahoch sa stáva čoraz napätejšou. Pokým európske krajiny posilňujú svoje armády v reakcii na hrozbu zo strany Ruskej federácie, Donald Trump otvorene spochybňuje existenciu NATO a nielenže naznačuje možnosť odchodu Spojených štátov z tejto strategickej aliancie, ale aj kritizuje svojich európskych partnerov. Toto správanie podľa odborníkov môže mať katastrofálne dôsledky pre jednotu a silu aliancie.
V posledných dňoch sa zdalo, že stretnutie medzi Trumpom a generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem bude sľubné. Avšak, súčasné vyjadrenia Trumpa, vrátane kritiky EÚ za nedostatočnú podporu vo vojne v Iráne, ukázali na prehlbujúce sa rozpory. Európski lídri voči americkým požiadavkám na militarizáciu regiónu reagovali obranou svojich záujmov a zdôraznili, že vojna v Iráne nebola ich iniciatívou.
Subjektívny pocit zrady zo strany Trumpa, ktorý nedostatočne hodnotí snahu členských štátov NATO a ich historickú podporu Spojeným štátom, môže oslabiť dôveryhodnosť aliancie. Bývalý veľvyslanec za Českú republiku v NATO Jakub Landovský tvrdí, že Trumpovo neustále podceňovanie záväzkov akými sú článok 5, podmieňuje kompetentnosť a dôveryhodnosť NATO.
Bezpečnostný analytik Petr Boháček upozorňuje, že Trump môže rozbiť NATO aniž by formálne odchádzal, pretože jeho neustála kritika členských krajín a spochybňovanie kolektívnej obrany už eroduje samotný základ aliancie. Zdôrazňuje, že takáto činnosť postupne ničí dôveryhodnosť a vojenskú silu NATO, ktorá je kľúčová pre odstrašenie potenciálnych agresorov.
Na druhej strane, Kateřina Weissová, riaditeľka Centra transatlantických vzťahov, poznamenáva, že formálny odchod USA z NATO je právne zložitý proces, ktorý si vyžaduje súhlas amerického Senátu. Avšak, bez ohľadu na formality, trvalá zmena v správaní Spojených štátov, ich znížená ochota k vojenskej reakcii, môže mať vážne dôsledky pre európske bezpečnostné štruktúry.
V súvislosti s aktuálnou situáciou sa diskutuje aj o Hormuzskom prielive, strategicky dôležitej oblasti, kde Trump opäť vyžaduje vojenskú pomoc od európskych spojencov. Vytvára sa pocit, že Trump žiada, aby títo spojenci prevzali zodpovednosť za ochranu záujmov USA bez odpovede na zásadné otázky o budúcej podpore USA pre evropskú obranu.
Podľa Tomáša Kolomazníka to našťastie nezahŕňa šírenie paniky. Účasť európskych krajín, podľa neho, by skôr mala byť vyjadrením solidarity, nie povinnosti. Landovský predpokladá, že ak USA odmietnu prispieť vojenskou silou v prípade napadnutia spojenca, mohli by sa zhoršiť aj vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi NATO.
Takáto situácia samozrejme neposilní ani takzvanú americkú víziu, že európski spojenci musia zvýšiť svoje vojenské výdavky a osamostatniť sa. Uvedená dilema, či je krajina schopná čeliť hrozbám bez americkej podpory, sa stáva kľúčovou otázkou pre budúcnosť transatlantických vzťahov.
