Veľké zmeny v EÚ: Na stole sú nové dane
V nadchádzajúcej dobe môžeme očakávať zásadné zmeny v rámci Európskej únie, konkrétne v podobe nových daní, ktoré by mali ovplyvniť domácnosti aj podniky na Slovensku. Európska komisia plánuje výrazne zvýšiť rozpočet EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034, pričom sa hovorí o astronomickej sume až dvoch biliónov eur. Tento návrh vyvoláva množstvo obáv medzi ekonómami a odborníkmi, ktorí sa obávajú, že poplatky a dane, ktoré má schválené navrhnuté, zasiahnu aj bežných občanov.
Analytici z medzinárodnej think-tank siete Epicenter vrátane slovenského inštitútu INESS predkladajú alternatívu, ktorá navrhuje, aby sa rozpočet EÚ riadil efektívnejšie s nižšími nákladmi a bez zavádzania nových daní. Ich štúdia ukazuje, že je možné udržať rozpočet na úrovni jedného percenta hrubého národného dôchodku (HND), čo by znamenalo vyhnúť sa zbytočným zvýšeným nákladom pre štáty, ako je Slovensko.
Slovensko ako čistý príjemca
Napriek plánovanému zvýšeniu daní by Slovensko malo aj naďalej patriť medzi čistých príjemcov rozpočtu EÚ. Očakáva sa, že v rokoch 2028 až 2034 obdrží krajina z Európy takmer 20 miliárd eur, čo naznačuje, že aj tak bude mať prísľub podpory, aj keď sa očakáva zvýšenie odvodov.
Kritika nových korporátnych daní a daní z tabaku
Analytici však ostro kritizujú zavádzanie tzv. korporátneho zdroja, ktorý sa chystá uvaliť nové povinnosti na firmy s obratom nad 100 miliónov eur. Týmto krokom sa predpokladá zvýšenie príspevkov do rozpočtu o 6,8 miliardy eur ročne. Na Slovensku by mohlo byť dotknutých približne 350 firiem, pričom by do rozpočtu EÚ odviedli 74 miliónov eur. Kritici upozorňujú, že mnohé firmy s takýmto obratom nemusia mať aktuálne zisk a teda budú čeliť dodatočnej daňovej záťaži, čo by mohlo viesť k nežiaducim ekonomickým dopadom.
Podobne problematická je aj plánovaná daň pre nikotínové výrobky, ktorá má zaviesť minimálne odvody na všetky typy tabakových produktov. Táto politika sa stretáva s odporom, pretože zariadenia ako elektronické cigarety by mohli spadať pod tieto regulácie, pričom niektoré krajiny ich vôbec nezdaňujú z dôvodu nižšieho rizika poškodenia zdravia.
Poplatky za elektroodpad a výdavky v poľnohospodárstve
Ďalšou záležitosťou sú plánované poplatky na elektroodpad, kde sa predpokladá, že pre každý kilogram nevyzbieraného elektroodpadu sa budú platiť dva eurá. To dáva členským štátom povinnosť recyklovať a zbierať minimálne 65 percent elektroodpadu. Slovensko už dosiahlo 69 percent v roku 2023, avšak kritici varujú, že dodatočné poplatky nemajú pridanú hodnotu a mali by byť riešené na úrovni členských štátov bez zasahovania EÚ.
Naopak, v otázke výdavkov na poľnohospodársku politiku, kým Európska komisia navrhuje zníženie výdavkov, Európsky parlament odporúča ich navýšenie, čo len podnecuje dlhodobé problémy s udržateľnosťou tejto politiky. Odborníci tvrdia, že takáto politika by mala byť v kompetencii členských štátov, a EÚ by sa mala sústrediť na spôsob, ako zlepšiť konkurencieschopnosť bez jednostranných dotácií.
Záver
Množstvo navrhovaných zmien v rámci EÚ poukazuje na nevyhnutnosť zdravej diskusie o ekonomických dopadoch, ktoré tieto zmeny prinesú. Dôležité bude, aby sa jednotlivé štáty postavili proti opatreniam, ktoré by mohli mať negatívny dopad na ich ekonomiku a zabezpečili, že všetky zmeny budú reflektovať potreby a záujmy občanov aj podnikateľskej komunity.
