Kedy má život človeka ešte cenu? Krutá pravda o hodnotení slovenského zdravotníctva
Na Slovensku sa neustále vynára otázka o hodnote ľudského života v kontexte zdravotnej starostlivosti. Príbeh päťročného Miška z Krásna nad Kysucou ilustruje alarmujúci paradox. Tento chlapec trpí ťažkou formou epilepsie, známa ako Dravetov syndróm, pričom jeho život prebieha v neustálom strachu z nebezpečných záchvatov, ktoré sa môžu objaviť kedykoľvek, aj pri bežných aktivitách. Jeho matka, Anna Buknová, bojovala s neochotou zdravotnej poisťovne preplatiť liek, ktorý by jeho stavy výrazne zmiernil.
Liek s názvom Fintepla, ktorý by pomohol Miškovi, stojí 1 200 eur mesačne, ale poisťovňa žiadosť o jeho úhradu opakovane zamietla. Tento problém vynáša na povrch otázku, prečo zdravotný systém uprednostňuje nákladné hospitalizácie pred efektívnymi liečbami. Hospitalizácia Miška na jednotke intenzívnej starostlivosti stála viac ako 12 000 eur, pričom len za posledných deväť mesiacov poisťovňa zaplatila vyše 25 000 eur za jeho pobyt v nemocnici. Paradoxne, za tú istú sumu by mohol byť zabezpečený modernou liečbou na takmer dva roky.
Ekonomicko-etické dilemy
Slovenský zdravotný systém čelí vážnym otázkam ohľadom etiky a hospodárnosti. Dilema spočíva v tom, či má štát investovať do nákladných liečebných postupov, ktoré môžu zachrániť určité životy, alebo skôr investovať do verejného zdravia, ktoré by mohlo zlepšiť životy väčšiny. Tieto rozhodnutia sú často podmienené faktom, že verejné peniaze sú obmedzené a musia byť spravované zodpovedne.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej analýze uvádza, že mnohé nové lieky iba mierne prevyšujú účinnosť existujúcich liekov a zriedkavo zásadne menia prognózu pacienta. Iba 22 z 95 liekov, ktoré prešli hodnotením v rokoch 2022 až 2025, má pacientom priniesť viac ako jeden dodatočný rok života v plnom zdraví. Ak sa peniaze použijú na drahé liečby pre jednotlivcov, chýbajú na iné potrebné programy, akými sú modernizácia prístrojov a prevencia onkologických ochorení.
Hrozba pre zdravie a etická zodpovednosť
Za nefungujúci systém doplácajú aj ostatní pacienti. Ako uvádza zdravotnícky analytik Martin Smatana, schvaľovanie inovatívnych liekov často prebieha pod tlakom emócií a verejných kampaní. Zdravotné poisťovne sú až príliš často pod tlakom jednotlivých príbehov, čo môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Nič nezakryje systémový kolaps, ktorý výsledne šikanuje tých, ktorí nemajú silné zastúpenie.
Právnička Katarína Fedorová z Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) hovorí, že každý liek, ktorý sa schváli na základe mediálneho tlaku, môže mať za následok, že ostatní pacienti budú musieť čakať dlhšie na nevyhnutnú starostlivosť. V dnešnej situácii na Slovensku dochádza k preháňaniu nákladov na liečbu, čo vedie k stagnovaniu zlepšení v iných oblastiach zdravotnej starostlivosti.
Riešenia a výzvy do budúcna
Pretože dostupnosť moderných liekov na Slovensku zaostáva za ostatnými krajinami, vrátane Bulharska či Česka, je nevyhnutné prijať opatrenia na zlepšenie procesu schvaľovania liekov. Riešením by mohli byť aj zmluvy o zdieľaní rizika, ktoré by umožnili poisťovniam uzatvárať dohody s výrobcami liekov.
Analytici upozorňujú, že je najvyšší čas, aby sa systém verejného zdravotného poistenia zmodernizoval a aby bola v ňom rešpektovaná etická zodpovednosť vo vzťahu k pacientom. Bez zvládnutia týchto problémov budú tisíce slovenských pacientov naďalej odkázaní na pomoc verejných zbierok a ich životy budú naďalej visieť na vlásku.
