Zmeny v odvodovom systéme: štát ustupuje drobným podnikateľom
Koalícia, tentoraz na poslednú chvíľu, prijala zmenu, ktorá zasiahne významnú časť drobných podnikateľov a živnostníkov. S uvoľnením podmienok platby takzvaného mikroodvodu nezaťažovaním príjmov pri nízkych zárobkoch sa štát snaží znížiť tlak na tých, ktorí pracujú na dohodu alebo si privyrábajú popri dôchodku či materskej dovolenke.
Mikroodvod a jeho dôsledky
Schválená zmena, ktorá sa dotkne približne 30 000 osôb, znamená, že drobní podnikatelia nebudú musieť platiť mikroodvod vo výške 131,34 eura na začiatku júla 2026. Originálne ustanovenia požadovali, aby žiadateľ o podnikanie, ktorý vykazuje žiadne príjmy, túto sumu zaplatil. Tento krok bol vnímaný ako jedna z najkritizovanejších súčastí konsolidačných opatrení vládou v predchádzajúcom roku.
Nové podmienky a príjmové hranice
Medzi najpodstatnejšie novinky patrí zavedenie príjmovej hranice pre povinné sociálne poistenie, ktorá sa vzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby. Povinnosť platiť poistné vznikne len tým, ktorých príjem z podnikania presiahne 10,5-násobok sumy životného minima. Toto opatrenie môže zatiaľ znamenať, že tí, ktorých ročný príjem neprekročí zhruba 2 876,90 eura, budú ušetrení od administratívneho zaťaženia a financovania odvodov.
Expertne názory a kritika
Analytici vyjadrujú zmiešané pocity z nových opatrení. Niektorí odborníci, ako Martin Vlachynský z INESS, tvrdia, že nové zmeny, hoci menej rigorózne, stále nedokážu odstrániť problém s prebytočnou administratívou. Obavy vyjadruje aj Maximilián Wéber zo Slovenskej sporiteľne, ktorý varuje pred možnou manipuláciou s príjmami zo strany jednotlivcov, ktorí by sa mohli snažiť udržať pod ustanovenou hranicou, aby sa vyhli plateniu odvodov.
Flexibilita trhu práce a návrhy vlády
Vláda pod vedením Roberta Fica plánuje zaviesť aj ďalšie zmeny, ktoré by sa mali dotknúť pracovných dohôd a zamestnávania. Plánované úpravy, ktoré by rozšírili možnosti zamestnávania na dohodu, sú zamerané na podporu nízkopríjmových skupín, ako sú študenti, dôchodcovia či rodičia na materskej dovolenke, pričom väčšie odpočítateľné položky za príjmy z takýchto dohôd by mohli znížiť náklady pre zamestnávateľov. Tým by sa mohlo predísť aj čiernej práci a podnietiť legálne zamestnávanie.
Možná reforma uznávania zahraničného vzdelania
Medzi navrhovanými zmenami je aj reforma jazykových požiadaviek pre uznávanie zahraničných titulov. Touto reformou by sa mala zlepšiť dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, čo je obzvlášť dôležité v kontexte stále rastúceho priemerného veku pracovníkov na Slovensku.
Dezilúzia odborníkov
Napriek avizovaným zmenám sa odborníci obávajú, že reálne zlepšenia ekonomiky nebudú okamžité. Kritika sa zameriava na to, že väčšina schválených návrhov nedokáže zásadne riešiť štrukturálne problémy trhu práce a podnikateľského prostredia na Slovensku.
Tieto zmeny sa však očakávajú aj vzhľadom na nevyhnutnosť prispôsobiť sa rastúcim potrebám a výzvam, ktorým slovenská ekonomika čelí v súčasnosti.
