Zbaliť kufre alebo ostať, vrátiť sa po štúdiu? Štatistiky hlásia návraty, realita

Pavol
3 Min Read

Odchod zo Slovenska alebo návrat domov? Hlavné otázky mladých Slovákov

Júlia, 19-ročná študentka, sa rozhodla pre zmenu a vybrala sa študovať do Prahy. Spolu s ňou aj mnohí jej rovesníci považovali emigráciu za synonymum úspechu. Po niekoľkých rokoch sa však Júlia vracia domov, nedokázala sa v cudzine zaviesť. Jej príbeh ilustruje väčší trend, ktorý potvrdil aj nedávny výskum ministerstva financií, podľa ktorého sa počet odchodov Slovákov postupne znižuje.

Podľa najnovších údajov sa v minulom roku presunulo z krajiny 25 350 občanov, avšak späť sa vrátilo približne 25 200. Predbežné čísla na rok 2024 naznačujú, že odchody poklesli pod 20 000, pričom takmer 27 000 ľudí sa vrátilo domov. Ministerstvo považuje toto číslo za dôkaz atraktivity slovenského pracovného trhu.

Júlia však nie je výnimkou; vo svojej štatistike nezohľadňuje osobné okolnosti, ktoré ju dočiasne prinútili k návratu. Nielenže sa tam nedokázala uplatniť, ale zistila, že byť prisťahovalcom má svoje nevýhody a atď. Naviazanie nových priateľstiev a stabilizácia kariéry sa ukázali ako takmer nemožné úlohy.

Odliv mozgov a znižujúca sa migrácia

Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky čelí Slovensko vysokému odlivu talentovaných mladých ľudí, čo je odrazom súčasného dusného študentského prostredia. V roku 2022 odišlo na zahraničné univerzity 16,5 % maturantov, v roku 2024 to bolo už 19,6 %. Najlepšie osobnosti zo slovenského školstva sa presúvajú do cudziny, kým sa ich nádeje na zmenu v krajine nedostatočne napĺňajú.

Prieskumy naznačujú, že mnohí študenti hľadajú kvalitnejšie vzdelanie alebo iné rešpektujúce prístupy, čo rastie do mýtusu, že odísť do zahraničia je automaticky znakom úspechu. Lucia Tkáčová, členka Rady mládeže, poukazuje na to, že inštitúcie propagujú štúdium v cudzine ako privilégium, zatiaľ čo mnohí odchádzajú, lebo ich kamaráti odchádzajú tiež.

Zatiaľ čo niektorí absolventi sa vracajú kvôli osobným preferenciám, iní nevidia žiadnu alternatívu. Veronika, ktorá sa usadila v Amsterdame, pripomína, že situácia doma je pre mladých veľmi ťažká. Cíti, že mladí ľudia sú sklamaní a beznádejne hľadajú lepšiu budúcnosť na Západe.

Prieskumy prezrádzajú, že len 28 % mladých Slovákov je spokojný s demokraciou a až 77 % má pocit, že ich potreby sú ignorované. Za týchto okolností sa návrat domov stáva zložitým rozhodnutím, často ovplyvneným aj osobnými vzťahmi a nádejou pomôcť zlepšiť pomery v krajine.

Vyvážený pohľad na situáciu

Podľa Lucie Tkáčovej situácia nie je beznádejná, hoci prieskumy naznačujú, že návraty sú menej časté než odchody. Tí, ktorí sa do krajiny vracajú, sú motivovaní presvedčením, že môžu prispieť k jej rozvoju. Na druhej strane, absolventi, ktorí ostávajú v zahraničí, potvrdzujú, že prax a možnosti rozvoja sú často lepšie, čo posilňuje ich rozhodnutie nevrátiť sa.

Share This Article