Politický komentár Martina Behula: Konzervatívci a ich posledná šanca
V súčasnosti sa zdá, že zlomová línia v slovenskej politike prechádza zásadnou transformáciou. Nejde už len o tradičné rozdelenie medzi HZDS či Smer na jednej strane a ‘demokratickou opozíciou’ na strane druhej. V skutočnosti ide o globálny súboj medzi progresivizmom a tradicionalizmom, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť budúcnosť slovenského politického spektra.
Strana Progresívne Slovensko sa sľubne naskytá niektorým menším stranám, ponúkajúc im možnosť uchmatnúť si miesto v Národnej rade. Milan Krajniak, predseda Kresťanskej únie, pred časom vyhlásil, že by bolo rozumné, aby KDH, Hnutie Slovensko a všetky ostatné konzervatívne zoskupenia spojili sily a postavili jedného kandidáta na premiéra. Tento krok by im hypoteticky umožnil poraziť nielen Smer, ale aj Progresívne Slovensko a formalizovať vládu. Jeho vízia, hoci pôsobí optimisticky, sa stretáva s realitou, ktorá ukazuje na vážne prekážky.
Krajniakov ambiciózny plán sa opiera o podporné hlasy, ktorých v drese tradičnej pravice nie je mnoho. Aktuálny prieskum ukazuje, že iba osem percent Slovákov sa považuje za tradicionalistov, pričom zbytok voličskej základne čelí rozdeleniu, ktoré do parlamentu dostáva len Smer a podobné ľavicové strany. Tento stav naznačuje, že väčšina konzervatívnych strán dnes nemá oporu v spoločnosti, čo povzbudzuje hnutia s inými ideologickými zameraniami.
Žiaľ, pokiaľ sa konzervatívci pokúsia o širokú koalíciu, počítajú s tým, že sa spoja so stranami, ktoré v minulosti boli známe svojou stredovou alebo dokonca progresívnou agendou. Krajniakove slová zo zmienky o spolupráci s Hlasom prekvapili mnohých, ktorí považujú hodnoty Smeru za veľmi odlišné od tých, na ktorých stoja konzervatívci.
Mnohí umiernení konzervatívci sa snažia nostalgicky spomínať na časy, kedy tradičná pravica vládla v spolupráci s liberálnymi silami. Avšak táto vízia bola len pre ultrakonzervatívcov, ktorí sa nad realitou však späť nemohli odosobniť. Dnešná situácia gradovala spôsobmi, ktoré nielen že vytrhnú slovenskú politiku z absolútneho zmýšľania, ale predovšetkým nastolí otázku o samotnej identite Slovenska v medzinárodnom kontexte.
Krajniakova poznámka, že by radšej ustrážil poslancov Hlasu, ako by sa mal spojiť s Progresívnym Slovenskom, odhalila podstatu konzervatívnej logiky. Mnoho z týchto voľby riadené racionálnym vyhodnocovaním situácie, pred ktorou stoja – hoci by si možno radšej vybrali pravicového partnera s hodnotovými podobnosťami, v praxi musia prijať, že korupcia Smeru a Hlasu je síce pre nich neprijateľná, ale prežívajúce problémy s progresivizmom nie sú o nič menej podstatné.
V budúcich voľbách môže vzniknúť široká koalícia medzi tradičnými a modernými socialistickými hodnotami, avšak takúto príležitosť si musia nechať otvorenú a musia ju predovšetkým analyzovať, aby si vedeli udržať svoje pozície. Kým Smer zostáva na vrchole politických rebríčkov, konzervatívci musia prijať, že ich súčasné strategické pristupovanie k volebnému procesu musí byť redefinované. Bez účinného spojenia s liberálmi a sociálnymi demokratmi skončí ich snaha o prevahu na scéne Slovenka znova neúspešne.
