Aj komunistom by sa na Slovensku žilo dobre, keby verili v demokraciu
V politikách Slovenska sa čoraz častejšie objavujú pripomienky budúcej generácie. V komentári Martina Behula sa otvorene zaoberá komplikovanou situáciou Komunistickej strany Slovenska (KSS), ktorá po rokoch stagnácie a zlyhania čelí významným problémom a klesajúcej popularite. Jednou z kľúčových otázok, ktorú autor v texte nastoluje, je, prečo sa strana s historickými koreňmi necíti schopná využiť existujúce demokratické nástroje a možnosti, ktoré by jej mohli priniesť obnovu.
Minulosť KSS a jej aktuálne vyhlásenia
KSS zažívala ťažké časy najprv pred voľbami v roku 2019, kedy sa zmietala v krízach. Napríklad sa odhodlala investovať do reklamy v podobe bilbordov s obrazom Gustáva Husáka, ktorý sa spýtal obyvateľov, či sa im v kapitalizme žije lepšie. Takáto propagácia sa však ukázala ako nevhodná a strana sa v roku 2020 prvýkrát od svojho znovuobnovenia v roku 1992 nezúčastnila volieb. Tento krok klesol do nemilosti aj medzi svojich bývalých voličov.
Právne aspekty a odsúdenie KSS
Situácia sa ešte zhoršila, keď Špecializovaný trestný súd odsúdil KSS za propagáciu hnutia, ktoré v minulosti smerovalo k potláčaniu základných práv a slobôd. Strana a siedmi členovia jej vedenia dostali peňažné tresty vo výške 10 000 eur. Sudca Jozef Pikna sa pri rozhodovaní odvolal na zákon z roku 1996, ktorý považuje komunistický režim za zločinný. Argumentovanie zákonmi je dôležité, pretože platné zákony by mali mať realitu aj vo voľbách a politických aktivitách.
Protesty a nesúhlas KSS
Napriek právnym prekážkam a trestom KSS obviňuje štát z útokov na ich slobodu a právo na vyjadrenie názorov. Predseda KSS Jozef Hrdlička sa vyjadruje, že strana dodržiava zákony a jej názor na socializmus je legitímny a akceptovateľný v demokratickej spoločnosti. Celkový paradox spočíva v tom, že predseda strany, ktorý obhajuje režim, ktorý predtým potláčal základné slobody, teraz vyžaduje rešpektovanie týchto slobôd.
Možnosti právnej obrany a perspektíva pred súdom
Behul spomína, že KSS mala aktívne reagovať na rozhodnutie súdu a využiť svoje práva na spravodlivý proces. Ak by KSS obrátila pozornosť na legálne možnosti, mohlo by to priniesť zlepšenie v rozhodovaní súdov. Množstvo právnych krokov, ktoré mali byť podniknuté, vrátane odvolania na Najvyšší súd či sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, ostalo nevyužité. Takéto zlyhanie je naozaj paradoxné, najmä keď KSS vyhlásila, že sa jej nedarí v súčasnom právnom rámci.
Skúmanie širokých možností v EÚ
Martin Behul konštatuje, že aj keby KSS neboli úspešní na domácej politickej scéne, majú perspektívu na úspech v rámci EÚ. Európsky súd pre ľudské práva interpretuje právo na slobodu prejavu vo veľmi širokom zmysle a zabezpečuje, že obmedzenia sú prípustné iba v nevyhnutných okolnostiach. KSS, ak by predložila potrebnú argumentáciu a doklady, mohla mať šancu byť počutá.
Záver: Dôvera v demokraciu ako kľúčový faktor
Behul uzatvára, že aj komunisti mali mať možnosť spravodlivo vyjadriť svoje názory. Racionalita a sily, ktoré viedli k ich súčasným ťažkostiam, vychádzajú z nedôvery v právny systém, čo vedie k ich pasivite. Svojou neochotou bojovať v súvislosti s existujúcimi právnymi opatreniami sa stávajú obeťami vlastného presvedčenia. Bez ohľadu na politické preferencie možno jednoznačne tvrdiť, že komunisti by sa cítili lepšie, ak by dôverovali demokratickému procesu.
