Spory okolo nemocnice v Prešove: Kaliňák a jeho obvinenia voči maďarskému konzorciu
Minister obrany Robert Kaliňák sa aktívne zapojil do verejnej diskusie o sporných prácach na vojenskej nemocnici v Prešove. Podľa jeho vyjadrení vinu za zlú kvalitu stavebných prác hádže na slovensko-maďarské konzorcium stavebných firiem, ktoré malo historické väzby na expremiéra Viktora Orbána. Kaliňák používa fotografie zle vybetónovaných stĺpov, pričom tvrdí, že sa len vďaka dôkladnému stavebnému dozoru udržali ďalšie škody na minime.
Opačná strana sporu, maďarská firma West Hungária Bau, predložila vlastné argumenty, v ktorých poukázala nielen na nedostatky vo vykonaní prác, ale aj na chaos, ktorý vznikol zmenami projektovej dokumentácie a neadekvátnym tlakom zo strany ministerstva. Požiadali o dočasné opatrenie na ochranu ich poistnej záruky vo výške 11 miliónov eur kvôli uplatneniu nároku Kaliňákovho ministerstva po zastavení prác.
Rozporuplný verdikt bratislavského súdu
Mestský súd Bratislava III 4. júna zamietol žiadosť firmy na ochranu poistnej záruky, no rozhodnutie odhalilo dôležité informácie o situácii na stavbe. Dokument zverejnený súdom odhalil argumenty firmy, ktoré tvrdili, že problémy vznikli predovšetkým na strane ministerstva. Kaliňákov rezort totiž pred pol rokom priznal meškanie na svojej strane, čím súčasne potvrdil, že zhotovitelia nemohli začať práce včas.
Kaliňákove ťahy a obrana konzorcia
Kaliňák v obvineniach voči konzorciu trvá na tom, že za omeškanie môžu pôvodní stavitelia. No maďarská firma namieta, že ak ministerstvo pripustilo, že do konca februára 2026 bola na stavbe zdržania, potom zodpovednosť za meškanie spočíva na rezorte. Navyše, vedenie firmy tvrdí, že ministerstvo 27. apríla zakázalo betónovanie stropov, no o niekoľko dní neskôr ich potrestalo za to, že práce na týchto konštrukciách neboli dokončené.
Finančné a právne následky sporu
Kaliňákovo ministerstvo trvá na tom, že mu vznikla škoda vo výške takmer 11,8 milióna eur za prefabrikované dielce, ktoré neboli odovzdané. Na to konzorcium namieta, že v zmluve nemalo povinnosť odovzdávať tieto dielce ako samostatný tovar. Taktiež upozorňuje na nejasnosti v tvrdeniach ministerstva ohľadom straty dielcov. Ministerstvo pritom za tieto dielce už zaplatilo, čo značí, že neexistuje žiadna reálna škoda.
Rozvoj situácie a ďalšie právne kroky
Hoci firma proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení nepodala odvolanie, spor o oprávnenosť nárokov sa posúva do dlhého konania. Stavba pokračuje, pričom ministerstvo má značnú finančnú moc nad pôvodným zhotoviteľom v podobe 11-miliónovej výkonovej zábezpeky a ďalších 22 miliónov eur na zádržných platbách. Celkové hrozby pre firmu pre korupčné a právne problémy presahujú 33 miliónov eur, pričom prešovská polícia vedie trestné stíhanie za všeobecné ohrozenie súvisiace so stavbou.
Súčasné vyzývanie a zložitosti súdneho sporu
Verejnosť sa dozvedá len o jednej strane prípadu, zatiaľ čo druhá strana má svoju vlastnú, zdokumentovanú verziu. Rozhodnúť, ktorá z verzií obstojí, bude možné až po ukončení súdnych konaní, ktoré sa môžu natiahnuť na roky a naďalej budú sústredené na kvalitu vykonaných prác a zodpovednosť za vzniknuté nedostatky.
