Mala som čas
„Čo robíš?“
„Čakám, kým mi kvapne dažďová kvapka do šálky s čajom.“
„To fakt?“
„To fakt.“
„Prečo?“
„Lebo je to pekné.“
Mať čas nevedieť, koľko je hodín. Mať čas nemusieť to vedieť. Mať čas byť. Len tak. V lese. Zelenom. Si tam a opäť zažívaš pocit, že veci fungujú. Sledovanie hmyzu, mravcov — všetci žijú v harmónii, ako už tisíce rokov. Nesledovanie počasia, pretože to nechávaš na neho. Keď svieti slnko, dáš si kraťasy a opaľovací krém, a keď prší, oblečieš si pršiplášť. Neriešiš nič. Obe možnosti sú krásne a nemá zmysel sa rozčuľovať nad tým, ako to je. Lebo skrátka je. A ty si tu. A si tak iný a naozajstný. To sú prázdniny v lese — raz za rok. Vďaka aj za to.
Hodinky mi zaprdeny. Mám staré Primky, na ktoré sa mi na narodeniny zložili moji kamaráti a kamarátky. Tieto naťahovacie hodinky sú pre mňa symbolické, pretože každodenným otáčaním čudlíka si pripomínam, aký je čas cenný a krehký. Momentálne ale nejdú, pretože mám toľko času, že nemám čas ich naťahovať.
Mám čas. Mám čas rozmýšľať aj nad tým, že by som mala prečítať viac kníh, niečo vyšiť alebo aspoň uháčkovať, a tak dlho nad tým rozmýšľam, až sa večer zíde a opäť som nič neurobila. Čítam Kolotočárku od Jany Wernerovej a som šťastná, že som sa dostala do kolotočárskeho sveta, ktorý ma vždy fascinoval. Nemôžem čítať viac, pretože si šetrím stránku a mám čas si ju vychutnať. Minulý rok som tu prečítala tri knihy, vrátane Tučkovej Bílou vodu, a zdá sa mi zvláštne, ako som to všetko stihla. Porovnávam sa a zakazujem si to. Mám proste priveľa času.
Moje ja má každý deň čas variť obedy mojej rodine. Dôkladne napĺňam plány jedálničkov, ktoré som si pred prázdninami pripravila, a s plniacim perom plynie čas pomalšie. Máme tu malú chladničku a kupujeme len to, čo potrebujeme. To je obrovská sloboda a úľava. Varím s láskou na varnej doske, s ktorou som sa skamarátila. Mám čas na to, aby som si vymýšľala bezmäsité jedlá pre dospievajúcich v tejto jednoizbovej chatke a nahrádzala ingrediencie, ktoré som zabudla kúpiť, pretože obchod je priďaleko. Mám čas aj na to, aby som sa venovala dekoračným úpravám v kuchyni, a tešila sa z varenia.
Mať čas je najdôležitejšou hodnotou. Mám čas vidieť veci, ktoré inokedy nezaznamenám. Uvedomujem si, že takto by som chcela žiť aj iné dni v roku… mať čas na skeptické myšlienky, že to nepôjde, ale s nádejou, že možno aspoň trochu by sa to dalo. Mám úzkosť z návratu domov, lebo aj tam mám kopec práce s umývaním riadu. Potom sa snažím vychutnávať trocha z tohto pomalého času, aby som si uvedomila jeho dôležitosť.
Včera som mala čas prerámovať fotografie, ktoré som tu kedysi priniesla. Prezerala som si ich s láskou a vďačnosťou, spomínajúc na to, ako naši starí rodičia žili bez elektriny a vody, spomínam na večerné rozohrávanie hier. Mať čas sa vrátiť do tých obdobiach, keď by jediným problémom bol, že som mala tú istú žuvačku, akú mal bratranec. Mať čas byť s ľuďmi, ktorí ma ľúbili a už nie sú medzi nami.
Mám čas pozerať na deti, ktoré si s tými ich drevenými puškami hrajú na vojakov. Mám čas na všetko, čo ma napĺňa. Mám čas na vdychovanie vône lesa a na radosť zo života. Mať čas je najviac, čo môžem pre seba urobiť. Jeremiáda v štúdiách o lešení prišiel na zistenie, že už po dvadsiatich minútach v lese sa znižuje hladina stresu. Mám čas a hoci veľa vecí nefunguje, cítim, že svet funguje.
Kvapla mi dažďová kvapka do šálky s čajom. Bolo to pekné.
