Vladimír Baláž: Zamestnanci majú prevahu na trhu
V posledných dvoch desaťročiach sme na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami svedkami prudkého nárastu cien, pričom hodnoty bytov a domov sa viac ako zdvojnásobili. Tento vývoj sa stal základom pre mýtus o bezrizikových investíciách do nehnuteľností, ktoré proporcionálne zaručujú neustály zisk. Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV tvrdí, že v súčasnosti sú zamestnanci na trhu práce v silnejšej pozícii a majú právo žiadať o zvýšenie svojich platov. Zároveň dodáva, že Slovensko dováža pracovnú silu, ktorá každoročne prispieva do štátneho rozpočtu miliardou eur, čo stačí napríklad na financovanie trinástych dôchodkov.
V rozhovore, ktorý prebiehal pod vedením Petra Hanáka, Baláž osvetľuje niektoré kľúčové otázky týkajúce sa trhu s nehnuteľnosťami a jeho súvislostí so zamestnanosťou. Diskutovali o mnohých aspektoch, ako sú reálne zisky z investícií do nehnuteľností, demografické trendy a ich dopad na ekonomiku, a potreba politických reform:
- Prečo nominálny nárast cien neznamená reálny zisk: Baláž varuje, že pri predaji nehnuteľnosti sa musí brať do úvahy inflácia. Ak ste napríklad v roku 2021 kúpili byt za 100 000 eur a v roku 2025 ho predali za 120 000 eur, zdanlivo ste zarobili 20 %, ale reálne ste na tom stratili kvôli inflácii, ktorá bola vyššia.
- Dlhodobé zotavenie z kríz: Analýza trhu ukazuje, že po kríze v roku 2008 trvalo trhu s nehnuteľnosťami jedenásť rokov, kým sa ceny vrátili na predkrízovú úroveň. Baláž poukazuje na to, že minimálne polovicu času v histórii bol trh v recesii, čo sa často zabúda.
- Vplyv demografie na zamestnanosť a mzdy: Z dôvodu demografickej krízy dnes zamestnanci ovládajú trh práce. Zamestnávatelia sú nútení zvyšovať mzdy, čo má dopad aj na ceny nehnuteľností a celkovú ekonomiku.
- Reálne mzdy a ich stúpajúca tendencia: Nárast reálnych miezd bude aj naďalej tlačiť na rast cien nehnuteľností, pretože zamestnanci budú mať viac peňazí, ktoré sa odrazia v ich ochote platiť za drahšie byty.
- Investície do nehnuteľností: Pri rozhodovaní medzi nájmom a kúpou nehnuteľnosti je dôležité zvážiť, že inflácia časom zmaže rozdiely v cene nehnuteľností. Baláž vidí investície do vlastného bývania viac ako spotrebu ako investíciu na istotu.
Zároveň Baláž vyjadruje obavy týkajúce sa vzdelávania a produktivity na slovenských univerzitách, ktoré v poslednom období zaostávajú v medzinárodných rebríčkoch. Poukazuje na potrebu politických reforiem v oblasti daní a školstva, aby sa krajina mohla posunúť vpred. Navyše, hovorí o potrebách štátu vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností, keďže 92 až 93 % Slovákov je vlastníkom nehnuteľností, čo vytvára prekážku pre rozvoj nájomného bývania.
Úvahy o demografickom poklese a hrozbe starnutia populácie nie sú podľa neho tak dramatické, ako sa často naznačuje. Slobodu prichádzajúcej pracovnej sily vníma ako pozitívny krok pre kompenzáciu tohto poklesu a negatívne demografické trendy. V súvislosti s demografiou Baláž zdôrazňuje pozitívne aspekty ako zníženie kriminality a ekologickej stopy. Firmy a služby budú musieť prispôsobiť svoje požiadavky novým podmienkam a migráciu pracovnej sily riadiť tak, aby prinášali potrebnú pracovnú silu do sektorov s nedostatkom.
Diskusia na tému Slovenska a jeho budúcnosti v hospodárstve a politikách je otvorená, pričom Balážov veľmi kritický pohľad poukazuje na zložitosti, s ktorými sa krajina musí v nasledujúcom období vysporiadať. Klúčovým faktom ostáva, že Slovensko bude musieť implementovať dlhodobé zmeny do politického systému a ekonomiky, čo znamená aj posun v prioritách jednotlivých politických strán a ich voličov.
