Zásobníky sa plnia pomaly, panika však nie je na mieste. Takto naozaj vyzerá naša energetická zima
Fyzický nedostatok energií nehrozí, avšak spotrebitelia by sa mali pripraviť na vyššie náklady. Tento rok sa európske zásobníky plynu plnia pomalšie, ako sme zvyknutí, čím sa zvyšuje obava od dodávateľov energie. Zima sa rýchlo blíži a s ňou aj neistota v oblasti energetických rezerv. Zatiaľ čo v minulosti sme sa mohli spoliehať na dostatočne naplnené zásobníky, aktuálna situácia vyžaduje opatrnosť a plánovanie. Geopolitické napätie, najmä kríza v Perzskom zálive, a vysoká konkurencia o liquefied natural gas (LNG) z Ázie prispievajú k znepokojivej realite.
Analytici sa však snažia ukludniť verejnosť, zdôrazňujúc, že studené radiátory nie sú okamžitou hrozbou. Na druhej strane, sú si vedomí faktu, že zimné mesiace prinesú vyššie cenové výkyvy. Odborníci varujú, že éra stabilných cien energií sa zdá byť minulosťou. Vzhľadom na to, ako sa zásobovanie plynom zmenilo, je otázkou, ako sa jednotlivé domácnosti a priemysel vysporiadajú s nadchádzajúcou zimou.
Prečo plyn do zásobníkov tečie pomalšie?
Rastúci tlak v zásobovaní plynom spôsobili viaceré faktory. Slabšia východisková pozícia z predchádzajúcej zimy, ktorá bola náročnejšia na vykurovanie, je jedným z dôvodov. Okrem toho, geopolitické napätie a súťaž medzi obchodníkmi o lode s LNG javia situáciu zložitou. Odborníci uvádzajú, že absentujúca finančná motivácia znižuje tempo nákupov; počas leta sa jednoducho neoplatilo naplniť zásobníky plynom za vyššie ceny.
Radovan Potočár, analytik portálu Energie-portál.sk, vysvetľuje, že obchodníci majú tendenciu získať plyn za nižšiu cenu a predávať ho v zime za vyššie ceny. Avšak, tento model v posledných rokoch zažíva rozpad, pretože rozdiel medzi zimnými a letnými cenami sa výrazne scvrkol, čím sa narušila logika toho, ako sa plynové zásobníky využívajú.
Budeme v zime mrznúť? Európa hľadá nové riešenia
Európska únia si stanovila ciele, ktorých úspešnosť ale vytrvalo narastá. Naplniť zásobníky na úroveň 90 % je v tomto roku veľmi náročná úloha, keďže realita naznačuje, že reálna naplnenosť sa pohybuje okolo 70-80 %. Predpokladá sa, že percentá nie sú jedinou zárukou pre prežitie zimy, keďže Európa sa už prispôsobila novým podmienkam.
Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS poukazuje na pokles spotreby plynu, ktorá oproti roku 2021 klesla o približne 20 %. To, v spojení s nárastom terminálov na spracovanie LNG, pomáha Európe vyrovnať sa s týmto vývojom. Dôležité bude aj správanie spotrebiteľov – už malé zníženie teploty v domácnostiach dokáže ušetriť cenný plyn.
Slovensko a jeho zásoby: sme v bezpečí?
Kapacita slovenských zásobníkov plynu síce zaisťuje viac ako polovicu ročnej spotreby, je dôležité si uvedomiť, že nie všetok plyn, ktorý je uskladnený, patrí domácim spotrebiteľom. Analytik Jakub Timčák prízvukuje, že potrebujeme sledovať aj to, koľko plynu je reálne zabezpečené pre slovenské domácnosti. Z tohto dôvodu prijal štát opatrenia, aby SPP zaistil dostatočné množstvo uskladneného plynu pre domácnosti a kritickú infraštruktúru.
Úder na ekonomiku a prepojenie s elektrinou
Ak sa zásobníky nepodarí naplniť na optimálnu úroveň, trh bude reagovať veľmi nervózne. Každá správa o mrazoch alebo meškajúcom dodávateľovi plynu spôsobí prudký nárast cien. Finančný analytik Ondrej Greguš varuje, že hoci nižšie zásoby neznamenajú nutne fyzický nedostatok plynu, zvyšujú citlivosť trhu na akékoľvek negatívne správy. Najviac by dopady pocítila priemyselná výroba, ktorá je veľmi závislá od cien energií.
Bežní spotrebitelia by mali byť chránení regulovanými cenami, ale to neznamená, že na jeseň skokové zdraženie nepocítia. Dlhodobé dopady však ukazujú, že väčšie veľkoobchodné ceny preniknú aj do domácich účtov. Okrem toho, keďže cena plynu priamo ovplyvňuje cenu elektriny, je veľmi pravdepodobné, že v čase zvýšenej spotreby sa dostanú na rad plynové elektrárne, ktoré určia konečnú trhovú cenu elektrickej energie postihnutím spotrebiteľov vysokými cenami.
Ropa a palivá: vyschnú nám nádrže?
Trh s ropou zatiaľ ostáva pokojnejší. EÚ disponuje strategickými rezervami na 90 dní čistého dovozu, ktoré zabezpečujú istotu aj pri potenciálnych obmedzeniach. Problémom zväčša nie je samotná surová ropa, ale absencia hotových rafinérskych produktov, najmä nafty a leteckého paliva, čo zvyšuje závislosť na dovozoch. Možný nedostatok nevyvolá prázdne čerpacie stanice, ale skôr dramatický nárast cien, ktorý ovplyvní všetky tovary s cieľom vyvolať nový nárast inflácie.
Európa sa má čo učiť, aby sa prispôsobila stálej energetickej pohotovosti. Zatiaľ nemusíme čeliť katastrofickým scenárom ohrození výpadkom kúrenia, ale cesta k stabilite a súvislostiam na trhu s energiami sa ukazuje ako náročná. Naším najlepším štítom v nadchádzajúcej zime nebudú len plné zásobníky, ale aj schopnosť šetriť a prispôsobiť sa dynamicky sa meniacej situácii na trhu.
