Príbeh dvoch zámočkov kniežaťa Hohenlohe: Tatranská Javorina očaruje, zatiaľ čo Tatranská Kotliná zanecháva smutný odkaz
Vysoké Tatry nie sú len výnimočnou prírodnou scenériou, ale aj pozoruhodným miestom s bohatou architektonickou históriou. Historik umenia Maroš Semančík sa s touto fascinujúcou témou zaoberá vo svojej publikácii „V objatí živlov. Architektúra Vysokých Tatier 1871 – 1918”, kde sa venoval analýze takmer 300 budov, z ktorých mnohé sa nedochovali. Medzi najvýraznejšími predstaviteľmi tatranskej architektúry je knieža Christian Kraft von Hohenlohe – Oehringen, známejší v kontexte svojho impozantného loveckého zámočku v Tatranskej Javorine.
Knieža Hohenlohe, jeden z najbohatších aristokratov svojej doby, stál v rebríčku pruských boháčov na druhom mieste za nemeckým cisárom Wilhelmom II. V roku 1913 dokonca predbehol aj cisára vo svojej finančnej sile. Jeho majetky z uhoľných a zinkových baní mu ročne vynášali ohromujúcich 7 miliónov mariek, ktoré investoval do rozvoja tatranských lesov a do zamýšľaných poľovníckych aktivít.
Zámoček na poľovanie a jeho architektonická hodnota
Naplnil svoju vášeň pre poľovníctvo tým, že do tatranských lesov dovážal rôzne druhy zveri zo všetkých kútov sveta. Napriek tomu, že jeho zámoček v Tatranskej Javorine nie je monumentálnym palácom, jeho architektonické dielo, navrhnuté významným viedenským architektom Jeanom Leyendeckerom, zanechalo nezmazateľnú stopu. Leyendecker použil prvky švajčiarskeho roľníckeho domu z 18. storočia a jeho návrh bol pre slovenskú architektúru vzácny.
Historik Semančík tiež spomína, že stavbu realizoval Karel Líman, známy rodák, ktorý sa nielenže preslávil v Rumunsku, ale aj v rámci architektúry strednej Európy jeho prácou na paláci Peleș a hradnom komplexe Bran. Dnes je zámoček v Tatranskej Javorine považovaný za architektonickú perlu, ktorá kombinuje krásu a funkčnosť s majestátnym horským pozadím.
Smútočný osud tatranskej Kotliny
V kontraste s úspechmi Tatranskej Javoriny stojí osud kniežacieho loveckého domu v Tatranskej Kotline. Hohenlohe si bol natoľko fascinovaný severským dračím štýlom architektúry, ktorá inšpirovala jeho priateľa, nemeckého cisára Viliama II., že si dal podobný dom postaviť aj v Tatranskej Kotline. Avšak s tragickým výsledkom; tento impozantný lovecký dom nakoniec zhorel pri neopatrnosti počas rekonštrukcie.
Oheň zničil tento unikátny klenot, ktorý prežil monarchiu a dve svetové vojny, aby sa nakoniec stal obetou zanedbania a ľudskej nepozornosti. Dnes na jeho mieste nájdete len kamenné základy, ktoré pripomínajú jeho niekdajšiu slávu a zaujímavú architektúru, ktorá autenticky zohľadňovala prostredie Vysokých Tatier.
Záver: Dedičstvo, ktoré ostáva a varovanie do budúcnosti
Príbeh dvoch zámočníkov kniežaťa Christiana Hohenlohe reflektuje dve strany architektonického dedičstva Tatier. Kým zámoček v Tatranskej Javorine ostáva živým testamentom prepojenia medzi svetovou architektúrou a prírodou, osud tatranskej Kotliny je smutným pripomenutím, ako neláskyplne môžeme stratiť bohaté kultúrne dedičstvo, ak nie sme pri správe a ochrane našich historických pamiatok ostražití.
