Rasovo motivovaný útok v Nitre: skúsenosť Ansara Thayyiba
Ansar Thayyib, 35-ročný študent a učiteľ angličtiny pôvodom z Indie, sa stal obetou brutálneho útoku v Nitre, kde žije už tri roky. V piatok večer, po tom, čo sa útočníci spýtali, odkiaľ pochádza, ho bez varovania napadli. „Začali ma biť a kopať. Stihol som len padnúť na zem a neustále ma kopali,“ opisuje hrôzu, ktorú zažil. Po útoku skončil v nemocnici s vážnymi zraneniami, pričom musel podstúpiť operáciu oka a tváre.
Tento incident nie je izolovaný. Pred niekoľkými týždňami bol na rovnakom mieste napadnutý aj skupina Ukrajincov. Ansar vníma medzi týmito udalosťami istý vzorec, pričom polícia momentálne vyšetruje útok ako rasovo motivovaný. Útočníci sa snažili poškodiť jeho psychiku, ale Ansar napriek tejto traumatickej skúsenosti hovorí, že sa v Nitre stále cíti bezpečne.
Reakcie a podpora po útoku
Vo svojom rozhovore hovoril o svojich pocitoch z útoku, ale aj o prvých dojmoch z Nitry pri jeho príchode. Prvá reakcia, ktorú zažil, bola veľmi pozitívna; univerzita mu poskytla priateľskú podporu a cítil sa vítaný. Mnoho núdzových a nepríjemných situácií však zažil aj pred útokom. „Bolo to normálne, pretože vyzerám inak. Všimol som si, že ma ľudia občas sledujú alebo sa ku mne správajú zvláštne,“ uviedol v rozhovore.
Ako podnikateľ a študent z Indie, poznamenal, že v Nitre je v súčasnosti narastajúca indická komunita. Odhaduje, že sa za posledný rok počet Indov v meste výrazne zvýšil, keďže mnohí hľadajú pracovné príležitosti v priemyselných oblastiach, ktoré Nitra ponúka.
Čo sa stalo počas útoku?
Podľa Ansara, útočníci sa najprv pristavili pri ňom a jeho priateľoch a hneď po otázke ohľadom ich pôvodu sa situácia radikálne zmenila. Po nasledujúcom útoku, v ktorom bol fyzicky napadnutý, sa mu podarilo zablokovať nohu jednému z útočníkov. „Hovorili hlučne po slovensky, keď som sa pokúsil ujsť. Zrazu ma niekto udrel a padol som na zem,“ pridal.
Skúsenosti s políciou a záchranármi
Po útoku zavolal na políciu a poskytol podrobnosti o situácii. „Musel som im dosť vysvetliť, čo sa stalo. Cítil som, že by to pre niekoho iného nemuselo byť také jednoduché,“ povedal. Následne popísal aj svoju frustráciu so záchranármi, keď mu jeden z nich kládol otázky o doklade totožnosti, ktorý stratil počas útoku. „Musel som absolvovať celé martýrium aj počas hospitalizácie,“ dodal.
Odkaz na budúcnosť a pozitívny pohľad na Slovensko
Ansar sa síce ocitol v ťažkej situácii, no hovorí, že jeho dôvera v Slovensko a Slovákov nie je zmietená. „Čo sa stalo, sa stalo. Musím sa pozerať dopredu a snažiť sa pokračovať vo svojom živote,“ objasnil. Po podpore, ktorú dostal od priateľov a kolegov, aj od politikov, hovorí o sile lásky a solidarity, ktorá ho obklopuje. „Cítim sa bezpečne. Mnoho ľudí sa obávalo, smútili, pretože som im naozaj dôležitý,“ uzavrel. Táto skúsenosť mu ukázala, aká solidárna a podporná môže byť spoločnosť navzdory prežívanej traume.
