Kristína Tormová: Cestovanie vlakom
Cestovanie vlakom je pre mňa vždy napínavým zážitkom. Tá nepredvídateľnosť, s kým sa posadím na opačnej strane uličky, vytvára istú atmosféru. Napríklad, nedávno som cestovala z Bratislavy do Košíc, a ako vždy, aj túto cestu spestrili rôzni spolucestujúci. Na tretej zastávke si oproti mne sadol starší manželský pár. Složenie ich diskusie mi pripomínalo život – obaja okolo sedemdesiatky, obrúčky na rukách, pričom medzi nimi existovala silná súdržnosť. Hoci náznaky napätia v ich rozhovore naznačovali iný možný vzťah, šlo o manželov, ktorí sa trápili nad teplom vo vlaku a meškaním.
Diskutovali o Jozefovi Rážovi, ministrovi dopravy, a jeho zmene na železniciach, pričom sa ich obdiv a nádeje utvárali okolo noviniek, ktoré premier zaviedol. Ráž sa stal akýmsi symbolom ich očakávaní a túžob. Neodvážila som sa im pripomenúť, že tento „čerešňový tunel“, o ktorom sa zmienili, sa stavali dlhé roky, a že Ráž nie je zázračným kúzelníkom, ale súčasťou komplexného systému, pod ktorý železnice spadajú už roky. Cítila som zvláštny pocit, že ich názory by mohli o mne zanechať dojem.
Môj syn sa medzičasom prebudil a zamieňal sa so mnou v diskusii. Môj chlapec s dlhými vlasmi, pre ktorého som neustále čelila neodmysliteľným predsudkom tých, ktorí preferujú tradície. Malá poznámka, že „to je dievčatko“, v nás vzbudila zamyslenie, aké predsudky sa nám v spoločnosti vynárajú, a ako ich môžeme prekonať. Super, že to rodičia neberú na ľahkú váhu, ale chceli si o tom predsa len pohovoriť bez ostychu.
Naša konverzácia s manželským párom sa postupne zmenila. Odkedy sme začali rozprávať o ich vnúčatách, pán sa rýchlo premenil z namosúreného starca na hrdého dedka. Prežívali každý moment s nimi, spomínali na doby za romantických časov, keď sa do seba zamilovali, a podelili sa o fascinujúce príbehy zo svojho života. Hovorili aj o tetovaniach a o tom, ako ich dcéra je tatérka, čím sa dotkli mojej vlastnej skúsenosti s umením na koži.
Na priebehu vlaku však hlboké diskusie o vládnych témach nemusím viesť. Dôvodom sú však aj obavy a predošlé skúsenosti. Predstavujem si, ako sa mne stáva ohniskom kritiky a prehlbuje existujúce predsudky okolo. Rozhodla som sa, že sa nenechám stiahnuť do negatívnych debát, ako to často býva na iných miestach. Rozhodla som sa rozprávať s týmito ľuďmi a prežívať ich životné príbehy, nakoľko je to presne to, čo nás vzájomne spája.
Na konci cesty, keď vystupovali zo vlaku, kráčali smerom k východu, pani sa vrátila späť. S úsmevom sa pošepkala o svojich zdravotných problémoch. V tejto chvíli som si uvedomila, akú silu má empatia a úcta medzi ľuďmi, dokonca aj medzi rozlične postavenými a zmýšľajúcimi osobnosťami. Jej odhodlanie bojovať s vlastnými démonmi a túžba žiť naplno ma povzbudila, aby som sa stala lepším človekom v mojom prostredí.
Cestovanie vlakom je pre mňa nielen prostriedkom na presun, ale predovšetkým mostom, ktorý spája rôzne životné príbehy a rôzne perspektívy. Schopnosť vymeniť strach za otvorenosť a dialóg nás posúva bližšie k sebe a akosi osvetľuje aj temnejšie stránky našich životov. Preto sa na každú ďalšiu cestu teším – s nádejou, že opäť natrafím na zaujímavé osobnosti a príbehy, ktoré ma obohatia.
