Kreatívne hľadanie podstaty fotografie: Rozhovor s Milotou Havránkovou
Slovenská umelkyňa Milota Havránková, známa svojou výnimočnou prácou v oblasti fotografie, sa za posledné roky stala významnou osobnosťou v kultúrnom diskurze. „Kým nás svet dokáže prekvapiť, máme dôvod tvoriť a žiť,“ hovorí Havránková, ktorá sa nikdy neprestáva diviť kráse a komplexnosti každodenného života. Jej prístup k fotografii nie je len pozorovaním, ale aj aktívnym hľadaním významu za zachytenými obrazmi.
Pri príležitosti Svetového dňa fotografie 19. augusta sa zamýšľa nielen nad technikami, ale aj nad hlbokým zmyslom edukácie v tomto odbore. „Každá forma edukácie, ktorá ľudí učí nielen fotografovať, ale aj chápať obraz, má obrovský význam,“ tvrdí. Havránková si váži prácu svojich študentov na vysokých školách a zdôrazňuje, že vzdelávanie je efektívne len vtedy, keď nabáda účastníkov klásť si vlastné otázky.
Technológia a umenie: Dôvody na obavy alebo nádeje?
Havránková, ktorej kariéra sa rozprestiera od analógovej fotografie po digitálne a súčasné technológie, sa nebojí vývoja smerujúceho k umelej inteligencii v oblasti fotografie. Tvrdí, že „každý nový nástroj môže posunúť tvorbu do neznámych oblastí.“ Svoju prácu vidí ako synergický proces medzi autorom a technológiou, kde je kľúčové, aby umelá inteligencia slúžila ako podpora, a nie nahrádzala autentického autora.
„Keď do fotografie vstúpil počítač, prežívali sme revolúciu, a dnes sa nepochybne odohráva podobný prerod s umelou inteligenciou,“ vysvetľuje Havránková. Napriek tomu zdôrazňuje, že nesmieme stratiť svoju schopnosť premýšľať a cítiť prostredníctvom našich vlastných skúseností. „Technológie sa budú neustále meniť, ale ľudská potreba vyjadriť emócie obrazom zostáva,“ dodáva.
Hľadanie jedinečnej perspektívy
Jedným zo zásadných prvkov jej videnia je schopnosť uchopiť a interpretovať to, čo väčšina prehliada. „Sú to práve obyčajné veci, ktoré nepremeškáme, ak sa naučíme pozerať inak. Pestovanie zvedavosti a schopnosť zastaviť sa pri detailoch môžete preniesť do každej oblasti kreativity,“ objasňuje Havránková, ktorá si je vedomá, že fotografa niekedy prestane zaujímať samotný objektív a začne hľadať hlbší zmysel vo vnímaní sveta.
„Žijeme v dobe, kedy sú nás obrázky obklopené. Musíme si dávať pozor na to, aby sme nestratili schopnosť naozaj vidieť. Dobrú fotografiu nemusí byť potrebné iba zapamätať si, je to zážitok, ktorý v nás zostáva,“ vyjadruje presvedčenie, že dobrá fotografia dokáže komunikovať aj bez dlhých vysvetlení.
Osobná spojitosť s umením
Havránková sa vo svojej tvorbe zamýšľa aj nad tým, aké hodnoty a emócie jej fotografie vyjadrujú. Spomína svoju prácu z roku 2006, kde zachytila svojho otca s červeným pravítkom, čo symbolizuje niečo, čo sa nedá presne zmerať. „Môj otec mal na mňa zásadný vplyv. Bol to človek, ktorý miloval kreativitu a umenie. Tá fotografia encapsuluje náš vzťah aj obdobie technológie v našich životoch. Môj otec je v každom diele prítomný,“ uzatvára s nostalgickým pocitom Havránková.
Hlavným posolstvom, ktoré z rozhovoru vyžaruje, je potreba zachovať autenticitu vo svete, kde technológie nepretržite napredujú. „Dobrá fotografia je tá, ktorá osloví a dokáže si nájsť svoje miesto v srdci diváka. Musí mať energiu a schopnosť rozprávať príbehy, ktoré zostanú s nami aj po tom, ako sa na ňu pozrieme,“ konštatuje Havránková, čím dokazuje, že dokonca aj v ére umelej inteligencie je ľudská kreativita nezastupiteľná.
