Zlyhávate a radšej odstúpte, ale tešíme sa na vás. Robert Fico posiela do Berlína čudné pozvanie
V diplomacii sa pozvanie neposiela iba priateľom. Štátnici sa stretávajú aj kvôli tomu, že sa nezhodujú. Isté minimum by však malo platiť: pozývajúca strana by nemala potenciálnemu hosťovi súčasne odkazovať, že nemá právo ju kritizovať, je neschopný vojnový štváč a mal by odstúpiť a k tomu pridať škodoradosť, že utrpel volebný výprask od strany, z ktorej majú obavy všetky demokratické strany v EÚ.
Tvrdé, ale užitočné rokovanie
Robert Fico po rokovaní na Bratislavskom hrade zopakoval, že ambíciou slovenského predsedníctva V4 je zorganizovať summit za účasti nemeckého kancelára Friedricha Merza. Spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom ho označil za jedného z rozhodujúcich ľudí pre fungovanie Európskej únie.
Nemecko je pre Slovensko kľúčovým hospodárskym partnerom. Bez dialógu s Berlínom nemožno hovoriť o konkurencieschopnosti, automobilovom priemysle, energetike ani európskej bezpečnosti. Kancelár Merz navyše patrí k lídrom štátov, ktoré žiadajú z návrhu takmer dvojbiliónového rozpočtu EÚ škrtnúť stovky miliárd eur, kým štáty V4 chcú uchovať peniaze na kohéziu a poľnohospodárstvo.
Fico robí z nemeckej vlády militantov
Túto politickú racionalitu však neguje neracionálna, miestami až detinská politická rétorika premiéra a ľudí z vedenia Smeru voči kancelárovi Merzovi i Nemecku. Po víťazstve AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku Robert Fico vyjadril nádej, že výsledok nepovedie k „ponuke vojny s Ruskom“ ako prostriedku na prekrytie porážky vládnych strán.
Fico AfD výslovne nepodporil. Medzi pokusom o analýzu volebného výsledku a preberaním propagandistického výkladu víťaza volieb však existuje rozdiel. Najmä keď od ruskej agresie proti Ukrajine ani jeden raz nekritizoval ruského prezidenta Putina ako vojnového podpaľača zodpovedného za katastrofu, ktorej Európa čelí.
Blaha si želá Merzov pád
Ešte otvorenejší bol europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý kancelárovi odkázal: „Odstúpte, pán Merz, tú vašu vojnu proti Rusku nechcú ani Nemci.“ Porážku kresťanských demokratov škodoradostne označil za výprask Merza a Ursuly von der Leyenovej a vyjadril nádej, že ide o „začiatok ich konca“.
Blaha pritom nie je anonymný aktivista, ale podpredseda vládnej strany a jej poslanec v Európskom parlamente. Jeho výroky preto pôsobia ako jasný signál od vedenia najsilnejšej vládnucej strany.
Ďalšia čudná epizóda
Podobný tón zaznel aj vo Ficovom prejave k Pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia. Keď krátko po nemeckých voľbách hovoril o politikoch, ktorí neschopnosť vládnuť nahrádzajú „vojnovým štvaním“, politická paralela bola zrejmá. Najmä keď za vojnového štváča neoznačil Vladimira Putina, ktorý odmieta vojnu ukončiť.
Nie je to prvá čudná epizóda štvrtej Ficovej vlády vo vzťahu k nemeckej politike. Premiér už na jar ohlasoval Merzovu návštevu Bratislavy. Keď ju kancelár zrušil, k podozreniu, že problémom mohla byť jeho cesta na moskovské oslavy konca vojny v Európe, Robert Fico povedal, že v takom prípade by do Moskvy išiel „trikrát viac“.
Smer prehlbuje priekopu
Do tejto série nešťastných vyjadrení patrí aj výrok predsedu poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera. Merz si podľa neho mohol odpustiť kritiku Ficovej návštevy Moskvy, pretože je „premiérom krajiny, ktorá vojnu vyvolala“. Richter však zabudol, že Hitlerov útok na Poľsko podporoval aj Tisov Slovenský štát.
Kolektívna vina sa však nededí z generácie na generáciu. Vyčítať dnešnému demokratickému Nemecku Hitlerovu vojnu je rovnako nezmyselné ako pripisovať dnešnej Slovenskej republike zločiny Tisovho režimu. Toto všetko nemecké veľvyslanectvo v Bratislave pozorne sleduje a posiela do Berlína.
Toto nie je suverénna diplomacia
Ak chce premiér Fico nemeckého kancelára Merza naozaj privítať na summite V4, mal by si vo vlastnej hlave, ale aj v Smere vyjasniť, či je preňho rešpektovaným partnerom zo spriatelenej a pre Slovensko mimoriadne dôležitej členskej krajiny EÚ a NATO, alebo iba vítaným terčom domácej mobilizácie voličov.
Nemôže od kancelára očakávať, že návštevou dodá slovenskej vláde európsku vážnosť a pomôže jej riešiť závažné ekonomické problémy, zatiaľ čo vedenie vládneho Smeru ho obviňuje z vojnového štvania, želá jeho pád a teší sa z volebného úspechu AfD.
