Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Kým pred rokom trvalo jeho vystúpenie 38 minút, tentoraz hovoril 49 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí šéf domácej politiky Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident podľa Sliza vystihol reálny stav Slovenska, keď hovoril o potrebe zmierenia. Rozdelenie spoločnosti je podľa neho cítiť všade – od problematických diskusií v rodinách cez nezahojené rany z pandémie covidu až po politický zápas medzi opozíciou a koalíciou.
Pellegrini podľa Sliza správne poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. „Nemyslím si, že za to môžu výhradne politici, ale podieľajú sa na tom nemalou mierou,“ dodáva Sliz.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol podľa Sliza na povrchu vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene. Pri detailnejšom pohľade však bol prezident voči vláde oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je Pellegrini stále čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré v tejto súvislosti spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov, ktoré vyzdvihovali agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu od ministra Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy od Erika Tomáša, systém energopomoci od Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou príhovoru bola podľa Sliza kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy. Rovnako nekompromisne skritizoval pomery v parlamente, kde označil za neprípustné neustále presúvanie neprerokovaných bodov schôdzí alebo odsúvanie schôdzí o odvolávaní ministrov.
Odsúvanie odvolávania ministrov koalíciou trvalo v niektorých prípadoch aj vyše roka. Podľa Sliza išlo o absolútne bezprecedentný postup, keďže ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu má byť naplnené do siedmich dní. Koalícia napokon návrhy na odvolanie ministrov zgrupla do jednej schôdne.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
Prezident otvoril tému kybernetickej bezpečnosti, no nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Podľa Sliza sa Slovensko nachádza v hybridnej vojne, ktorej súčasťou sú aj kybernetické útoky na infraštruktúru. Spomenul kauzu s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát. Prezident neotvoril ani tému bombových hrozieb na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa Pellegrini zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Podľa Sliza by prezident iným tvrdením poprel vlastnú predvolebnú kampaň, v ktorej sľuboval, že ani jeden slovenský vojak nepôjde na Ukrajinu. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, no vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov“.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez akejkoľvek reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá podľa Sliza zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
„Napokon, neprekvapuje to – Peter Pellegrini vznik tejto vlády sám spoluzakladal a táto vládna väčšina mu výrazne dopomohla do Prezidentského paláca. Bol by zázrak, keby sa dnes voči nim postavil tak tvrdo, ako sa vo svojej dobe postavil Michal Kováč voči Vladimírovi Mečiarovi,“ uzatvára Sliz.
