Po vyše 80 rokoch prelomili tajnú šifrovanú správu: Pomohla nová metóda
Samotné rozlúsknutie problému pritom zabralo len okolo 10 hodín.
Využitie moderných technológií a špeciálnych modelov umelej inteligencie pri rozlúsknutí záhad, ktoré takmer zapadli prachom, má svoje ďalšie pokračovanie. Médiá informujú o prípade, keď sa vďaka veľkému jazykovému modelu GPT-6 Astra od OpenAI podarilo rozlúštiť správu, ktorej obsah zostával tajomstvom viac než 80 rokov.
Išlo o jeden z nemeckých rádiogramov šifrovaných legendárnym strojom Enigma. Správa označená ako MVUEH bola odoslaná 10. júla 1941 a v archíve bola vedená ako správa č. 172. Tento rádiogram nechal Carter Leffen, produktový vývojový coach v Bloombergu, analyzovať modelom GPT-6 Astra.
Podľa zverejneného opisu zadal modelu cieľ pokúsiť sa rozlúštiť niektorú z nerozlúštených správ a Astra si následne ako perspektívny cieľ vybrala práve MVUEH. Išlo pritom o správu, ktorá zostávala nerozlúštená napriek tomu, že z rovnakého dňa boli k dispozícii aj ďalšie zachytené správy.
Už v roku 2017 sa výskumníkovi Alexovi Shovkoplyasovi podarilo rozlúštiť inú dovtedy neprelomenú správu z 10. júla 1941. Išlo o správu č. 173 s označením SIPVX. Problém však bol, že kľúč použitý pri správe SIPVX nebolo možné jednoducho použiť aj na správu MVUEH. Kľúč pre SIPVX sa od denného kľúča líšil v zapojení káblov na prepojovacej doske (Stecker) aj v nastavení krúžkov (Ringstellung). Správa č. 172 preto zostávala nerozlúštená.
Už rozlúštená správa č. 173 však obsahovala dôležité vodítko. V jej texte sa dvakrát objavilo meno miesta „ROSENOW ROSENOW“. Astra si všimla, že toto opakované meno by mohlo predstavovať tzv. crib – teda známe alebo predpokladané slovo či frázu, ktorá sa nachádza v otvorenom texte nerozlúštenej správy.
Pri hľadaní vhodnej pozície tohto cribu bolo možné využiť aj známu vlastnosť Enigmy: znak nemôže byť zašifrovaný sám na seba. Ak teda hypotetický otvorený text obsahuje na určitom mieste napríklad písmeno R, na rovnakom mieste v šifrovanom texte nemôže byť R. Táto vlastnosť umožnila vylúčiť veľké množstvo možných umiestnení slova ROSENOW.
Po nájdení vhodnej pozície mohla nasledovať kryptoanalytická fáza hľadania konfigurácie stroja. GPT-6 Astra vytvorila potrebný softvér vrátane simulátora Enigmy a nástrojov na kryptoanalýzu a následne testovala veľké množstvo možných nastavení. Výsledkom bola konfigurácia, ktorá umožnila dešifrovať zvyšok správy.
Výsledný text možno do slovenčiny preložiť približne takto: „Uveďte trasu pochodu. Som v Rosenowe, Rosenow. Okamžitú odpoveď rádiom.“ V pôvodnom rekonštruovanom texte pritom zostávajú aj niektoré nezvyčajné zápisy a preklepy, ktoré neboli dodatočne opravované. Desaťročia trvajúca kryptografická záhada sa tak nakoniec ukázala ako pomerne všedná vojenská logistická správa.
Hlavný prínos tohto experimentu je však, možno trochu paradoxne, niekde inde. Nešlo totiž o to, že by AI jednoducho „hrubou silou“ prehľadala všetky možné nastavenia Enigmy. Podstatná bola schopnosť spojiť do jedného procesu viacero rôznych úloh.
GPT-6 Astra podľa zverejneného opisu prehľadávala historické zdroje, porovnávala rozličné údaje o zachovaných správach, hľadala kontextové vodítka, vytvorila simulátor Enigmy v Pythone a C++, naprogramovala vlastné nástroje na kryptoanalýzu, vykonávala paralelné experimenty, testovala rôzne konfigurácie a následne výsledné riešenie overovala ďalšími výpočtami.
Práve tento spôsob práce je na celom prípade možno zaujímavejší než samotné rozlúštenie historickej správy. Nešlo o prvé prelomenie Enigmy ani o prelomenie modernej kryptografie. Išlo o riešenie konkrétneho historického problému, pri ktorom AI dokázala prepojiť rešerš historických materiálov, formulovanie hypotéz, programovanie, kryptoanalýzu a následné overovanie výsledkov do jedného dlhšieho autonómneho pracovného procesu.
Stojí možno ešte za povšimnutie, že hoci správa „odolávala času“ vyše 80 rokov, pri použití nových postupov sa podarilo nájsť riešenie za približne 10 hodín.
