Čo znamená protestný hlas v ruských voľbách
Po vyradení federálnej kandidátky Jabloka nezostala na straníckej kandidátke žiadna politická strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa následne nezhodli, ako vo voľbách vyjadriť nesúhlas s vládnou politikou.
Jedna skupina odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela hlasovací lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot volieb.
Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali stranu Jabloko. Po vyradení kandidátky Jabloka 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie takzvaného Chytrého hlasovania. Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska.
„To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza.
Chytré hlasovanie vzniklo ako stratégia Navaľného tímu, ktorá mala v jednotlivých obvodoch sústrediť hlasy opozične naladených voličov na kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska.
Takéto taktické hlasovanie však neznamená podporu skutočnej protirežimnej opozície. Ak volič na straníckej kandidátke namiesto Jednotného Ruska označí ruskú komunistickú stranu, ultranacionalistickú LDPR či inú parlamentnú stranu, hlasuje za takzvanú systémovú opozíciu – politické strany, ktoré pôsobia v rámci existujúceho politického systému a ktorých poslanci môžu voči vláde vystupovať kriticky, no nespochybňujú samotný systém moci.
Jabloko odporúčalo nepodporiť žiadneho kandidáta iných strán
Jabloko naopak odporúčalo v jednomandátových obvodoch podporiť svojich kandidátov tam, kde ešte zostali na kandidátke. Ak tam už žiadny kandidát Jabloka nezostal, voliči podľa odporúčania nemajú podporiť žiadneho kandidáta iných strán.
Maxim Kac podľa Novej gazety Europe nepovažuje za správne určovať jednu univerzálnu voľbu pre všetkých. V niektorých obvodoch odporúča najsilnejšieho súpera kandidáta Jednotného Ruska, inde kandidáta, ktorého považuje volič za prijateľnejšieho, aj keď má menšiu šancu vyhrať. Zároveň odporúča podporiť kandidátov Jabloka tam, kde zostali v súboji.
Časť ruskej opozície presadzuje úplný bojkot volieb. Forum slobodného Ruska napríklad tvrdí, že účasť by pomáhala vytvárať zdanie politickej súťaže a legitimizovať systém.
Na opačnej strane stoja tí, ktorí tvrdia, že práve neúčasť môže byť pre úrady výhodná. Politológovia a opoziční politici upozorňujú, že ak k urnám neprídu voliči nespokojní s vládou, ich hlasy jednoducho budú chýbať vo výsledku.
Podľa politologičky Jekateriny Šulmanovej sa na voľby v dnešnom Rusku dá pozerať aj ako na test miery lojality k moci. V takom prípade je podľa nej dôležité najmä to, koľko hlasov dostane Jednotné Rusko.
Voľby ako test lojality k moci
Ruskí voliči už približne 20 rokov nemajú na hlasovacom lístku možnosť označiť voľbu „proti všetkým“. Príslušnú kolónku zo všetkých hlasovacích lístkov odstránili v lete 2006.
Ak zostane volič doma, výsledkom je nižšia volebná účasť. Od roku 2007 totiž v Rusku neplatí minimálna hranica účasti, od ktorej by boli voľby platné.
Novinár Dmitrij Kolezev tvrdí, že pre úrady môže byť výhodné, ak na voľby príde čo najmenej voličov, ktorí sú proti Jednotnému Rusku.
Politológ Dmitrij Oreškin preto bojkot podľa Novej Gazety označuje za chybnú stratégiu.
Pri hlasovaní za inú stranu na federálnej kandidátke rozhoduje volebný systém. Do rozdeľovania 225 mandátov z pomerného systému vstupujú iba strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu.
V jednomandátových obvodoch mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov. Ak sa hlasy voličov nespokojných s Jednotným Ruskom rozdelia medzi viacerých kandidátov, môže to znížiť ich spoločný účinok.
Neplatné hlasovacie lístky sa do rozdelenia mandátov nezapočítavajú, ale ich počet sa eviduje oddelene. Pri voľbách do Štátnej dumy bolo neplatných 1,57 percenta hlasov v roku 2011, 1,87 percenta v roku 2016 a 2,08 percenta v roku 2021.
Pochybnosti o spoľahlivosti výsledkov
Pri voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 analyzovala Meduza spolu s nezávislými pozorovateľmi záznamy z 3 505 volebných miestností. Na skúmaných miestach oficiálne údaje uvádzali približne 3,2 milióna hlasujúcich, zatiaľ čo videozáznamy zachytili o niečo viac ako dva milióny voličov.
V Moskve viacerí kandidáti podporovaní Chytrým hlasovaním viedli po spočítaní hlasov odovzdaných osobne. Po pripočítaní elektronických hlasov však o svoj náskok prišli.
