Zo školstva do pekárne: Alžbeta dnes vstáva o piatej a je šťastná
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom. Cesto si nachystala ešte včera popoludní. Fermentovalo celú noc, a tak ho už iba skontroluje. Do rúry vloží oškvarkové pagáče, v ktorých nie sú oškvarky. Potom spočíta šišky, pripraví si moravské koláče a nachystá biele kartónové škatule, v ktorých si zákazníci nosia pečivo domov.
O piatej ráno je v budove Tržnice s červenou strechou ticho a tma. Pre Alžbetu Vlčkovú je to od apríla bežný začiatok pracovného času. Pred pár rokmi sa každé ráno ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu. Takmer vyhorela. „Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí.
Alžbeta pochádza z Kysúc, z učiteľskej rodiny. Vyštudovala francúzštinu a učiteľstvo. „Zistila som, že nemám dostatočne blízky vzťah k deťom, čo je pri učiteľstve pomerne zásadný problém,“ priznáva. Po škole odišla na dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne, kde učila v družine. Po návrate na Slovensko pracovala v korporáte a neskôr dva roky učila slovenčinu cudzincov. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum a posledné zvyšky nervov,“ hovorí.
Vegánkou sa stala počas študijného pobytu Erasmus vo Francúzsku. „Stačilo mi pozrieť si jeden dokument a rozhodla som sa,“ vysvetľuje. Na pracovnom pohovore do vegánskeho bistra sa jej ani nepýtali, či vie variť. Postupne si prešla viacerými podnikmi. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax si zohnala v bratislavskej pekárni.
Pri otázke, ako jej rozhodnutie prijali doma, priznáva, že ťažko. Mama ju odhovárala a snažila sa ju presvedčiť, aby sa vrátila do školstva. „Až kým sme si neotvorili tento priestor, nedôverovala môjmu nápadu. Dnes je už mama pokojná, lebo vidí niečo hmotné,“ myslí si Alžbeta.
Podnikanie si najprv vyskúšala spolu s priateľom Dominikom pod ich bytovkou, kde robili komunitné nedele s jej pekárenskými výrobkami. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik. Keď ľudí pred bytovkou pribúdalo, rozhodli sa hľadať miesto na podnikanie. Ich priestor v Tržnici je zložený z troch menších priestorov – vpredu predajňa, vzadu výrobňa.
Asi tretinu klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo, a hlavne sú naše produkty chutné. Najviac ma teší, keď si to ľudia kúpia preto, že im to jednoducho chutí,“ hovorí Alžbeta. Populárne sú vegánske oškvarkové pagáče vyrobené z údeného tofu.
O rozšírení výroby neuvažujú. „Vidím sa stále tu. Nemáme ambície budovať sieť prevádzok. Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou, pretože ma pečenie baví a nechcem ho delegovať na iných len kvôli pasívnemu príjmu,“ rozhodne hovorí Alžbeta Vlčková.
