Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce
Mesiac až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo vážnu ranu. Keď parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy, predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Ten moment si viacerí politici zapamätajú ako čierny deň opozície.
Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi, ktorí chcú po voľbách vymeniť aktuálnu koalíciu.
Pachuť ostala
Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. A hoci svoju najostrejšiu kritiku nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež nečakane pridali ku koaličnému návrhu, nevyhli sa jej ani kresťanskí demokrati. V priebehu jedného roka sa vzťahy medzi partnermi zlepšili, no predseda Demokratov Jaroslav Naď konštatuje, že pachuť ostala.
Progresívne Slovensko do publikovania článku svoje stanovisko neposkytlo.
Ako v KDH zmenili názor
Celá situácia vznikla ešte začiatkom minulého roka. Premiér Robert Fico vtedy prišiel s nápadom, aby sa do ústavy vložilo viacero nových formulácií. Medzi nimi napríklad prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva existenciu len dvoch pohlaví – muža a ženy. To boli body, ktoré vzbudili záujem mnohých kresťanských konzervatívcov v parlamente.
KDH sa tak ocitlo pred dilemou: využije príležitosť a presadí spolu s koalíciou čosi zo svojho programu, alebo za cenu obetovania identity zachová lojalitu opozičnému bloku? Zo začiatku to vyzeralo, že preváži opozičná lojalita. No v Smere sa rozhodli KDH vyjsť v ústrety a akceptovať viaceré ich návrhy. Misky váh sa postupne preklápali na stranu spoločného hlasovania s koalíciou.
Zmeny ústavy napokon prešli rovnými 90 hlasmi, čo je nutné minimum. Stalo sa tak aj vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa z KDH odmietol pripojiť len František Mikloško a František Majerský.
Po hlasovaní prišiel útlm
S odstupom času konštatujú tak kresťanskí demokrati, ako aj saskári a Demokrati, že takéto hlasovanie vytvorilo medzi nimi trenice. Podpredseda KDH a právnik Viliam Karas hovorí, že o svojich zámeroch hnutie dlhodobo a otvorene komunikovalo. Argumentuje, že nešlo o podporu vládneho návrhu ani o hlasovanie o dôvere vláde, ale o hlasovanie, kde si koalícia osvojila veľkú časť nápadov KDH.
Líder SaS Branislav Gröhling konštatuje, že sa potvrdili jeho slová, aby opoziční partneri takéto témy radšej odložili, inak ich rozdelia. Predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že kritické boli najmä prvé mesiace po hlasovaní, keď na tom vzťahy neboli najlepšie.
Karas: Opozícia nie je jedna strana
Hoci rana zatriasla základmi spojenectva, to sa napokon nerozpadlo. Obnovenie si vyžiadalo mesiace. Štvorica lídrov PS, SaS, KDH a Demokratov sa na spoločné pódium opäť postavila po viac ako polroku, v apríli 2026 demonštrovali proti zrušeniu voľby zo zahraničia.
Aj lídri hovoria, že dnes je na tom spolupráca lepšie než pred rokom. Jaroslav Naď je o čosi kritickejší a hovorí, že istá pachuť tam pretrváva naďalej. Podpredseda KDH Viliam Karas zdôrazňuje, že treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou a majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu.
