Urny pred domami, volebné tímy s ozbrojeným sprievodom. Ako vyzerali ruské voľby na okupovaných územiach
Voľby do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach Ukrajiny sa začali niekoľko týždňov pred oficiálnym termínom. Hlasovanie prebiehalo bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov, pod dohľadom ozbrojených ruských vojakov a bolo spojené s predčasným zatváraním volebných miestností.
V okupovanej Doneckej oblasti sa hlasovalo aj na dvoroch obytných domov, pričom mobilné volebné tímy sprevádzali ozbrojení ruskí vojaci so zakrytými tvárami a automatickými zbraňami. Volebné urny prinášali priamo pred domy, v súkromnej zástavbe chodili volebné tímy od domu k domu.
Šéf ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti Denis Pušilin začiatok hlasovania v predstihu odôvodňoval bezpečnostnou situáciou. Uviedol, že Ústredná volebná komisia Ruska prijala osobitné rozhodnutie, na základe ktorého sa v štyroch nových regiónoch vrátane Doneckej oblasti hlasovanie uskutoční predčasne.
Ruská volebná komisia uviedla, že hlasovací lístok mohli voliči dostať len po predložení ruského pasu alebo dokladu, ktorý ho nahrádza, napríklad vojenského preukazu či dočasného dokladu vydávaného počas vybavovania pasu. Iné spôsoby overenia totožnosti okupanti nepovoľovali.
Pušilin prezentoval voľby ako možnosť ovplyvniť budúcnosť regiónu a Ruska. Tvrdil, že poslanci Štátnej dumy budú na federálnej úrovni zastupovať záujmy obyvateľov Doneckej oblasti a presadzovať zdroje na obnovu územia.
Prítomnosť ozbrojených vojakov vysvetľoval ruský portál Lapsha Media ako ochranu volebných tímov pred možnými útokmi dronov. Vo volebných miestnostiach pôsobili pozorovatelia, ich prípravu však zabezpečovala Verejná komora Doneckej ľudovej republiky pod kontrolou okupačnej správy, ktorá pripravila viac ako 600 pozorovateľov.
V okupovanej oblasti nebolo možné sledovať volebné miestnosti prostredníctvom videoprenosu. Predseda Verejnej komory DNR Alexander Kofman to odôvodnil bezpečnosťou a snahou zabrániť ukrajinskej strane zistiť polohu volebných miestností.
V takzvanej Doneckej ľudovej republike sa 20. septembra skončilo hlasovanie už o druhej popoludní, zatiaľ čo v Rusku pokračovalo do 20.00. Okupačná volebná komisia skoršie uzavretie odôvodnila bezpečnostnými rizikami a tvrdením, že všetci záujemcovia už odovzdali svoj hlas.
Okupačné úrady následne deklarovali, že sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 81 percent evidovaných voličov okupovanej Doneckej oblasti. V Rusku bola celková účasť približne 59 percent. Koľko ľudí skutočne odvolilo, sa nedá nezávisle potvrdiť, okrem iného preto, že počet ľudí žijúcich na okupovaných územiach nie je spoľahlivo známy.
Voľby boli na okupovaných územiach spojené aj s vytvorením nových volebných obvodov. V okupovanej časti Doneckej oblasti vznikli tri jednomandátové obvody – Makijivský, Donecký a Horlivský. Rusko do nich zaradilo aj Kramatorsk, Sloviansk, Pokrovsk a Dobropilliu, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny, ako aj mestá obsadené po roku 2022 vrátane Mariupola, Bachmutu či Avdijivky.
Podobný postup uplatnili aj na okupovanej časti Luhanskej oblasti, kde vytvorili dva jednomandátové obvody – Luhanský a Alčevský. Celkovo Rusko vytvorilo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sedem jednomandátových obvodov.
Podľa Andrija Michejeva, experta na medzinárodné právo, samotné voľby nemôžu zmeniť právny status okupovaných území. Rusko prostredníctvom volieb pokračuje v praktickom začleňovaní okupovaných oblastí do svojich politických a štátnych štruktúr, nejde však o nový právny titul k týmto územiam.
Ukrajinská vláda organizovanie volieb odmietla. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ukrajina neuznáva ani samotné konanie volieb do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach, ani ich výsledky. Po skončení volieb 21. septembra svoju pozíciu zopakovalo a konanie volieb označilo za porušenie ukrajinského aj medzinárodného práva s právne nulitnými výsledkami.
Ukrajinská Verchovna rada 17. septembra prijala výzvu adresovanú parlamentom a vládam zahraničných štátov, medzinárodným organizáciám a parlamentným zhromaždeniam, aby organizovanie ruských volieb na okupovaných územiach odsúdili, neuznávali ich výsledky a neposielali na tieto územia svojich pozorovateľov.
Európska únia uviedla, že konanie ruských volieb na dočasne okupovaných územiach odsudzuje a nebude uznávať ich konanie ani výsledky. K stanovisku EÚ sa pripojili aj ďalšie krajiny ako Nórsko, Island či Spojené kráľovstvo.
