Útok v Staškove otvoril strach rodičov aj detí. Ako ho zvládnuť bez ďalšej paniky
Po tragickom útoku v Staškove odborníci upozorňujú, že dôležité je nielen hovoriť o bezpečnosti škôl, ale aj pracovať so strachom detí, rodičov a učiteľov. Najskôr je potrebné upokojiť seba, vytvoriť deťom bezpečný priestor na rozhovor a až potom riešiť, čo im pomôže vrátiť sa do bežného režimu.
V utorok dopoludnia na základnej škole v Staškove na Kysuciach zaútočil 13-ročný žiak ôsmeho ročníka ostrým predmetom na učiteľky a spolužiakov. V dôsledku útoku zomrela žiačka a jedna učiteľka, druhá je v nemocnici v stabilizovanom stave.
Školy sú naďalej bezpečným miestom
Napriek tomu, že ide už o druhý smrteľný útok žiaka na škole za posledné dva roky, oslovení odborníci upozorňujú, že Slovensko nemá dáta, z ktorých by sa dalo jednoducho usúdiť, že agresivita detí a mladých v posledných rokoch rastie.
Psychológ a psychoterapeut Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov po udalostiach v Staškove pozoruje medzi rodičmi výrazný strach, paniku aj konflikty na školách. „Sme svedkami viacerých situácií, kde rodičia tlačia na školu alebo škola na deti a rodičov, pretože sa všetci boja – rodičia, učitelia, deti. Neprospieva to ničomu.“
Strach môže viesť k zlým rozhodnutiam
Rodičia by si podľa neho nemali vyčítať, ak po podobnej udalosti cítia intenzívny strach alebo im v hlave naskakujú katastrofické scenáre. „Náš mozog je tak biologicky nastavený. V týchto situáciách od praveku chránime život a rodinu. Tento mód sa nám zapína automaticky,“ vysvetľuje.
Je však dôležité, aby zaznievalo aj to, že školy sú naďalej bezpečným miestom, hoci o vážnych prejavoch agresivity žiakov v posledných rokoch počúvame častejšie. „Strach je emócia, ktorá má neuveriteľne veľkú schopnosť viesť k nerozumným rozhodnutiam,“ upozorňuje Križo.
Nie všetko treba vyriešiť okamžite
Detská psychiatrička Zuzana Matzová z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb a predsedníčka Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti odporúča v prvom rade podporiť učiteľov. „Odporučila by som im vzájomnú diskusiu na školách o tom, ako sa cítia, čo potrebujú, aby sa na ich pracovisku mohli cítiť opäť bezpečne,“ hovorí.
V náročných situáciách môže pomôcť rozlíšiť, čo je v tejto chvíli naozaj nevyhnutné a čomu dať menšiu prioritu. „Treba sa zamyslieť nad tým, ktoré z vecí, ktoré chcem robiť, môžu počkať, aby som si vytvoril kapacitu na zvládanie stresových situácií,“ vysvetľuje Križo.
Matzová dopĺňa, že pri deťoch je najdôležitejší priestor, v ktorom môžu hovoriť o tom, čo prežívajú. „S deťmi je vhodné vytvoriť pokojnú atmosféru a vypočuť si ich – ich názory, pocity a obavy. Nezľahčovať ich, ale pomôcť im riešiť ich nepohodu a sústrediť sa na to, čo potrebujú, aby sa tiež mohli znovu cítiť v škole dobre.“
Pribúda agresivity medzi deťmi?
O tom, čo konkrétne predchádzalo útoku v Staškove a aký bol jeho motív, zatiaľ nevieme dosť na to, aby bolo možné hovoriť o jeho príčinách. Matzová upozorňuje, že na Slovensku nemáme relevantné štatistiky, ktoré by spoľahlivo ukázali, či agresivita detí v posledných rokoch rastie.
Pri konkrétnom dieťati však zohráva významnú úlohu prostredie, v ktorom vyrastá. „Na pocit bezpečia v jeho zázemí má veľký vplyv prežívanie dospelých v jeho okolí, pretože oni sprostredkovávajú pocit bezpečia a porozumenia dieťaťu,“ vysvetľuje.
Dôležité je aj to, či sa dieťa, ktoré pomoc potrebuje, k nej vôbec dokáže dostať. „Myslím si, že o potrebách detí a rodín sa veľa rozpráva, ale málo a pomaly sa koná,“ hovorí Matzová. Slovensko podľa nej zaostáva v prevencii, dostupnosti psychologickej, psychoterapeutickej aj pedopsychiatrickej pomoci, ale aj v kvalite liečby.
Ak prežívate ťažké obdobie, cítite strach, stres alebo sa ocitnete v krízovej situácii, obrátiť sa môžete na bezplatné a anonymné linky pomoci: Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566, Linka nádeje: 055/644 1155, IPčko.sk: 0800 500 300 alebo poradna@ipcko.sk, Linka pomoci pre deti a mladých ľudí: 116 111, online poradenstvo: www.ldi.sk.
