Tri roky od útoku Hamasu na Izrael: Zdevastovaná je nielen Gaza, ale vnútorne aj Izrael
Dnes si svet pripomína presne tri roky od masakra, ktorý 7. októbra 2023 zorganizovalo hnutie Hamas v Izraeli. Počas tohto dňa prišlo o život približne 1200 ľudí, pričom drvivú väčšinu obetí tvorili izraelskí civilisti. Ďalších 251 ľudí teroristi odvliekli do zajatia a väčšina z nich to neprežila.
Prezident nezávislej organizácie Council on Foreign Relations, expert Michael Froman, pripomína historickú paralelu s americkými útokmi z 11. septembra: „Mocná krajina bola brutálne a barbarsky napadnutá teroristami, ktorí si za terč vybrali a zabili viac ako tisíc civilistov,“ napísal v rozsiahlejšej analýze.
Regionálna eskalácia
Izraelská vláda spustila sériu vojenských ťažení, ktoré za posledné tri roky radikálne zmenili podobu celého Blízkeho východu. Pôvodným cieľom bol bezpečný návrat rukojemníkov, dosiahnutie spravodlivosti a deštrukcia Hamasu ako funkčnej vojenskej entity. Mnohé z týchto cieľov sa však nepodarilo splniť.
Froman tento posun hodnotí: „Po rokoch tolerovania konfliktu nízkej intenzity prerušovaného občasnými výbuchmi ničivejšieho násilia… sa Izrael rozhodol, že 7. október vytvoril povolenie na to, aby sa so svojimi regionálnymi protivníkmi vysporiadal natrvalo“.
Izrael neskôr pristúpil k rozsiahlej ofenzíve v Libanone, kde sa rozhodol degradovať vojenské kapacity hnutia Hizballáh. Nasledovala dvanásťdňová vojna, počas ktorej sa izraelské a americké sily spoločne zamerali na zničenie jadrových kapacít Iránu.
Zdevastovaná Gaza a obvinenia z genocídy
V Pásme Gazy sa odohrávala dlhodobá humanitárna katastrofa. Dva roky trvajúca vojna zanechala väčšinu pásma v ruinách. Počet obetí na palestínskej strane presiahol 74-tisíc mŕtvych, pričom tisíce ďalších tiel zostávajú pochované pod troskami.
Vyšetrovacia komisia OSN, poprední akademici a viaceré ľudskoprávne organizácie dospeli k záveru, že konanie izraelskej armády v Gaze naplnilo znaky genocídy. Froman varuje: „Vojny, ako je táto, nemajú tendenciu končiť sa vo Versailles. Končia sa vyčerpaním a beznádejou“.
Súčasná situácia a neisté prímerie
Pred rokom USA presadili prímerie, ktoré však funguje iba na papieri. Menšie útoky v Gaze pokračujú, situáciu umocňuje násilie židovských osadníkov na Západnom brehu. Prvá fáza amerického mierového plánu priniesla návrat izraelských rukojemníkov výmenou za takmer dvetisíc palestínskych väzňov.
Od podpisu dohody zahynulo ďalších takmer 1400 Palestínčanov. Gaza je stále v troskách. Hamas odmieta zložiť zbrane, Izrael podmieňuje rekonštrukciu úplným odzbrojením tejto organizácie.
V tieni iných konfliktov
Globálna pozornosť venovaná obnove Gazy opadla. Tá prišla vo februári tohto roka, keď USA spoločne s Izraelom napadli Irán. O mediálny priestor súperila vojna na Ukrajine a kratšie vojny na území Libanonu.
Humanitárna pomoc v Gaze zostáva prísne obmedzená a rekonštrukcia sa prakticky nezačala. Na Západnom brehu OSN zaznamenala rekordný počet útokov izraelských osadníkov, čo viedlo štáty ako Spojené kráľovstvo k zákazu obchodu s týmito osadami.
Blížiace sa voľby a neistá budúcnosť
Izrael sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom októbra. Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou by sa mohlo stať stredové zoskupenie Jašar pod vedením Gadiho Eisenkota.
Prípadná zmena vlády však pravdepodobne neprinesie fundamentálnu zmenu v politike voči palestínskym územiam, keďže Eisenkot v dohľadnej dobe vylúčil vznik palestínskeho štátu.
