Slovensko bude potrebovať o dve tretiny viac elektriny
Dušan Chrenek pôsobí v Európskej komisii a v minulosti bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Text vyjadruje jeho osobné názory, nie stanovisko Európskej komisie.
Tepelné čerpadlo namiesto plynového kotla, elektromobil namiesto naftového motora, elektrina namiesto koksu v oceliarni. Elektrina bude postupne nahrádzať plyn a ropu vo vykurovaní, doprave aj v priemysle. Slovensko by v roku 2050 mohlo potrebovať o dve tretiny viac elektriny než dnes.
Na to reaguje nový Akčný plán elektrifikácie Európskej komisie. Cieľom je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ – z dnešných 23 percent na 46 percent.
Energetická nezávislosť je strategický záujem
Podľa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze by Slovensko do roku 2050 mohlo ročne spotrebovať až 45 terawatthodín elektriny. Vlani to bolo približne 27,3 TWh. Dopyt vzrastie aj v priemysle, napríklad pri výrobe ocele, a pri výrobe vodíka elektrolýzou.
Európa za závislosť od dovozu fosílnych palív platí vyššími a nestabilnými cenami. Podľa Európskej komisie zaplatila EÚ od vypuknutia vojny na Blízkom východe za dovoz ropy a plynu o viac ako sto miliárd eur viac. Strategickým záujmom je preto energetická nezávislosť.
Najväčším odberateľom elektriny na Slovensku je priemysel, ktorý spotrebuje takmer polovicu všetkej elektriny v krajine. Jeho konkurencieschopnosť bude čoraz viac závisieť od ceny elektriny.
Paradox lacného jadra a drahej elektriny
Slovensko vyrába väčšinu elektriny z bezemisných zdrojov – vlani pochádzalo viac ako 64 percent z jadra, ďalších takmer 20 percent z obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu elektrina pre domácnosti ani podniky nepatrí medzi najlacnejšie v Európe.
Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu, kde cenu často určuje posledný potrebný zdroj na pokrytie dopytu – a tým bývajú plynové elektrárne. Kým Európa zostáva závislá od dovozu zemného plynu, jeho cena sa premieta aj do cien elektriny z jadra či obnoviteľných zdrojov.
Ján Karaba zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky poukazuje na ďalší paradox: vo viacerých krajinách vrátane Slovenska je elektrina po započítaní daní a poplatkov za jednotku energie drahšia než zemný plyn.
Komisia navrhuje umožniť členským štátom znížiť sieťové poplatky a dane na elektrinu, vyzýva na nižšiu DPH na tepelné čerpadlá a elektromobily a na postupné rušenie dotácií fosílnych palív.
Veterná energia 20 rokov chýba
Slovensko má dnes inštalované len približne štyri megawatty veternej kapacity a za posledných dvadsať rokov tu nevyrástla ani jedna nová veterná elektráreň.
Ján Karaba to zhrnul výstižne: o snahe vlády zabezpečiť plyn počujeme veľa, o pláne na pokrytie rastúceho dopytu po elektrine takmer nič – okrem výstavby nového jadrového zdroja.
Jadro bude aj naďalej dôležitou súčasťou energetického mixu. Samo osebe však rastúci dopyt nepokryje. Aj analytici ministerstva financií upozorňujú, že nový jadrový zdroj nebude stačiť.
Rozhodne sa doma
Dlhodobo sa oplatí venovať aj malým modulárnym reaktorom, no v najbližších rokoch môžu najrýchlejšie pribúdať najmä obnoviteľné zdroje. Rovnako dôležité budú siete, akumulácia a úspory energie.
Európska únia dnes vyrába približne 70 percent elektriny z domácich čistých zdrojov. Otázkou už nie je, či elektrifikovať, ale ako tento prechod zvládnuť tak, aby priniesol lacnejšiu a bezpečnejšiu energiu.
