Vojna o garáže a parkovacie miesta sa začala! Čína verzus zvyšok sveta
Čo majú spoločné značky Siemens, Nokia, Alcatel, Ericsson a notoricky známe názvy európskych automobiliek? Našťastie zatiaľ nič. Alebo?
Od čias, kedy európski výrobcovia mobilov kraľovali svetu, uplynuli desaťročia. A my sa postupne dostávame do situácie, kedy si kladieme nepríjemnú otázku: Nečaká európskych výrobcov automobilov podobný osud, aký postihol niektorých kedysi suverénnych výrobcov mobilnej techniky?
Automobil nie je mobil a automobilový priemysel má svoje špecifiká. Lenže aj tu sa môže stať, že niekto príde a zásadne zmení pravidlá hry.
Dedo mal Škodu, otec mal Škodu. Ale čo syn?
Európsky a japonský automobilový priemysel desaťročia udával trendy a podvedome nám tlačil do hláv, že dobré auto potrebuje tradíciu, nemeckú precíznosť, taliansky dizajn či francúzsky komfort. No a cenovku, ktorá je neraz zrkadlom sebavedomia výrobcu.
Automobilky mali doteraz pomerne pohodlnú pozíciu. Značky boli zavedené, zákazníci im dôverovali a mnohí sa k nim vracali celé generácie.
Čínske automobilky menia pravidlá
Na trhu sa objavila ponuka, ktorá sa čoraz ťažšie odmieta. Čínske automobilky pochopili, že európsky zákazník nechce iba štyri kolesá a volant.
Počiatočná nedôvera sa časom zmenila. Čínsky automobilový priemysel nemusí presviedčať iba starších vodičov. Vďačnou cieľovkou je aj mladý Európan, ktorý nie je zaťažený vernosťou k domácim značkám.
Z nesmelého oťukávania je randenie
Možno ešte pred dvoma rokmi ázijské modely vyvolávali úsmev. Dnes si môžeš kúpiť Jaecoo, Chery či MG a pohŕdania sa už pravdepodobne nedočkáš.
Aj čínske automobilky majú za sebou očividné blamáže. Luxusnému Maextru sa pri testovaní troch vozidiel každému zlomili brzdové pedále, poľský novinár pri testovaní Omody vytrhol volant.
Európske skúsenosti verzus čínska ponuka
Desaťročia drahého vývoja a skúseností, ktoré má prakticky každá európska automobilka, im môžu chýbať. Na druhej strane, zrno sa pomaly oddeľuje od pliev a na náš trh sa dostáva to, čo má potenciál zabodovať.
Pekným príkladom je britský trh, kde sa jednotkou stalo Jaecoo. Možno aj preto, že sa podobá na symbol britského automobilizmu – Land Rover.
Nedôvera ako posledná bariéra
Zatiaľ európskym výrobcom v predajoch pomáha jeden faktor, ktorý paradoxne ani nevedia ovplyvniť. A ním je nedôvera voči čínskym autám.
Zákazníci sa pýtajú na servis, dostupnosť náhradných dielov, zostatkovú hodnotu, bezpečnosť a či ten čínsky plast nesmrdí. No a ešte, či ich náhodou nebude špehovať. Ale tento múr sa pomaly a isto búra.
Dobrá cena. A za akú cenu?
Môžeme moralizovať, že Fero si kúpil za dvacku akési čínske SUV a svojou túžbou ušetriť tri tisícky vlastne prispel k likvidácii európskeho automotive.
Ale Fero sa necíti ako patriot a ani nemá príjem záchrancu domáceho priemyslu. Chce viac za menej peňazí, lebo žije tu a teraz. No a ešte má hypotéku na krku.
Trh nie je nafukovací. Každé auto, ktoré zákazník kúpi, je zároveň autom, ktoré si nekúpil inde. Zavedeným výrobcom ubudnú zdroje, ktoré by smerovali na vývoj a investície.
Akoby ich jedna mater mala
Na trh prichádzajú ďalšie a ďalšie značky automobiliek. Potrebujeme ich vlastne toľko? Rozdiely sa už v automobilovom priemysle výrazne stierajú a čínske značky to ešte viac zvýraznili.
Začína byť otázne, čo ešte dokážu napchať do svojich modelov, aby sme si kúpili práve ten ich. Prípadne boli motivovaní dať o 30-tisíc viac.
Čínska konkurencia môže tradičných výrobcov poriadne nakopnúť a zrejme im okreše neraz miliardové kvartálne zisky. Navyše EÚ zrejme nemá chuť im hádzať záchranné koleso.
Zatiaľ to teda vyzerá tak, že tam, kde sa Európa pokojne hrala na svojom piesočku, prišli kolotočári z východu. A rozbalili svoj autodrom plný svetielok. Takže uvidíme, či sa necháme zviesť, alebo iba krátkodobo zviezť.
