Zastarané medicínske systémy lákajú hackerov, Slováci vyvíjajú spôsob ochrany
Moderná medicína prechádza najzásadnejšou digitálnou transformáciou za posledné desaťročia. CT, magnetická rezonancia či röntgenové systémy už nie sú len mechanické stroje, ale komplexné digitálne uzly v nemocničných sieťach, ktoré spracúvajú obrovské objemy zdravotných údajov a využívajú algoritmy na okamžitú diagnostiku.
Prepojenie výpočtovej techniky s lekárskou starostlivosťou prináša aj bezpečnostné riziko. Nemocničné systémy sa stávajú terčom čoraz častejších hackerských útokov. Ochrana pacienta tak dnes nespočíva len v čistote operačnej sály, ale aj v kybernetickej odolnosti nemocničných systémov. Významnú úlohu v tomto globálnom vývoji hrá aj Slovensko, kde pôsobia inžinierske tímy podieľajúce sa na tvorbe softvéru pre nemocnice po celom svete.
O tom, ako sa dnes vyvíja zdravotnícka technika, kde je nasadzovaná umelá inteligencia a ako sa vysporiadať s rastúcim rizikom kybernetických hrozieb, hovoril šéf kyberbezpečnostných technológií a vývojového centra Siemens Healthineers Slovakia Ján Ščamba v novom diele Technologického podcastu SHARE.
Zabudnite na samostatné stroje
Evolúcia zdravotníckej techniky za posledné tri desaťročia zmenila charakter diagnostických prístrojov. Kým v minulosti išlo najmä o precíznu mechaniku a fyzikálne snímače, dnešný tomograf či rezonancia sú v podstate vysoko špecializované superpočítače.
„Zdravotnícky prístroj už dnes nie je len kus hardvéru, ale predovšetkým sofistikovaný softvérový systém,“ zdôrazňuje Ščamba. Softvér v modernom CT prístroji riadi nielen samotné skenovanie a rekonštrukciu obrazu z tisícov snímok, ale zabezpečuje aj komunikáciu s centrálnou databázou nemocnice. Každé vyšetrenie vyžaduje okamžitý prenos dát v ráde gigabajtov do archívu, odkiaľ k nim pristupujú lekári z rôznych oddelení.
Tento posun k inteligentnejším zariadeniam znamená, že prístroje možno neustále vylepšovať aj na diaľku bez nutnosti výmeny fyzických komponentov. Nové diagnostické funkcie, algoritmy na zníženie dávky žiarenia či bezpečnostné záplaty sa do praxe dostávajú prostredníctvom pravidelných softvérových aktualizácií.
Slovenský výskum a nástup AI agentov
Mnohé softvérové moduly pre globálne medicínske riešenia vznikajú aj priamo na Slovensku. Podľa Ščambu je miestny inžiniersky tím plne integrovaný do celosvetovej štruktúry a prináša riešenia, ktoré denne využívajú tisíce nemocníc.
Zásadnou zmenou vo vývojovom procese je integrácia umelej inteligencie. Nejde len o AI priamo v diagnostike, ale o využívanie inteligentných AI agentov pri tvorbe samotného kódu. „AI agenti nemajú nahradiť vývojárov, ale dramaticky zefektívniť ich prácu – desaťčlenný tím sa vďaka nim dokáže zmenšiť na troch kľúčových expertov,“ vysvetľuje Ščamba.
Spolupráca s domácimi univerzitami zároveň umožňuje vychovávať novú generáciu špecialistov, ktorí rozumejú prepojeniu informatiky a biomedicínskeho inžinierstva. Študenti sa už počas štúdia môžu zapájať do reálnych projektov.
Ako na kyberbezpečnosť v zdravotníctve
Zavedenie digitálnych sietí do nemocníc otvorilo dvere kybernetickým útočníkom, pre ktorých sú zdravotné záznamy mimoriadne cenným cieľom. Na rozdiel od bankových účtov, ktoré sa dajú rýchlo zablokovať, osobné lekárske dáta sú nemenné a na čiernom trhu majú obrovskú hodnotu.
Útok na nemocnicu neznamená len finančnú stratu. V prípade vyradenia digitálnych systémov môže ísť aj o priame ohrozenie životov pacientov. Ochrana zdravotníckej techniky vyžaduje prístup, pri ktorom musia byť jednotlivé zariadenia schopné fungovať aj v prípade, že je okolitá nemocničná sieť napadnutá. Komunikácia medzi prístrojom a archívom musí byť striktne šifrovaná a autentifikovaná.
Jedným z najväčších problémov praxe je prítomnosť starších operačných systémov. V mnohých nemocniciach po celom svete stále pracujú špeciálne röntgenové či diagnostické stanice bežiace na systéme Windows XP alebo starších verziách Linuxu. Výmena celého prístroja len kvôli operačnému systému je pre mnohé zariadenia finančne neúnosná. Existujú však riešenia ako špeciálne sieťové izolácie či bezpečnostné obaly, ktoré obmedzia komunikáciu prístroja a jeho oddelenie od zvyšku nemocničnej siete.
Ochrana dát na desaťročia dopredu
Zdravotné údaje pacientov podliehajú prísnej legislatíve a musia zostať chránené a utajené po celé desaťročia, často aj po smrti pacienta. Nástup kvantových počítačov však predstavuje hrozbu pre súčasné šifrovacie štandardy, ktoré by kvantové algoritmy dokázali prelomiť za niekoľko minút.
Ako zdôrazňuje Ščamba, príprava na túto éru sa musí začať už dnes. Slovenskí vývojári sa preto aktívne podieľajú na výskume takzvanej postkvantovej kryptografie (PQC). Významným míľnikom je aj spolupráca na projektoch pod záštitou americkej agentúry ARPA-H (Advanced Research Projects Agency for Health). Cieľom je vyvinúť šifrovacie algoritmy, ktoré odolajú aj najvýkonnejším kvantovým superpočítačom.
