Štátni výskumníci sa vypytovali na kauzu matky Michala Šimečku. A to nie je všetko

Pavol
6 Min Read

Štátny Infostat skúmal postoje verejnosti ku kauze dotácií Projektu Fórum

Štátna agentúra Infostat, ktorá spadá pod Štatistický úrad, zisťovala v prieskumoch za máj a jún tohto roka postoje verejnosti ku kauze dotácií pre občianske združenie Projekt Fórum. To viedla Marta Šimečková, matka lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Agentúra v súhrnnej správe uviedla, že štát má legitímne právo a povinnosť sledovať vývoj postojov obyvateľstva, aby mohol prijímať rozhodnutia založené na dátach, nie na domnienkach.

Tému dotácií pre Projekt Fórum otvoril ešte vlani na tlačovej besede premiér Robert Fico. Pred mesiacom Úrad boja proti organizovanej kriminalite obvinil predsedníčku občianskeho združenia Šimečkovú zo zločinu subvenčného podvodu. Obvineniu čelí aj jej spolupracovníčka Andrea Puková a samotné občianske združenie.

Väčšina opýtaných považuje podozrenia za vážne

Infostat ešte pred obvinením položil ľuďom otázku, ako vážne sú podľa nich podozrenia z nesprávneho nakladania s verejnými dotáciami a grantmi, ktorým združenie čelí. Viac než polovica opýtaných považuje podozrenia za vážne. K tejto možnosti sa priklonili najmä obyvatelia miest od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov (78,9 %), ľudia vo veku nad 65 rokov (62,4 %) či obyvatelia Prešovského kraja (62,3 %).

Štvrtina naopak reagovala, že podozrenia vníma ako nevýznamné. Tu prevážili občania inej ako slovenskej alebo maďarskej národnosti (34,4 %), ľudia s vysokoškolským vzdelaním (33,1 %) či rezidenti miest nad 100-tisíc obyvateľov (32,2 %). Až 15 percent oslovených si vybralo možnosť, že sa o tému nezaujímajú.

Podľa agentúry tak podozrenia hodnotí ako vážne približne 54 % respondentov, z toho 27 % ich považuje za veľmi vážne. Opačného názoru je štvrtina verejnosti. Ak sa odhliadne od kategórií „neviem posúdiť“ a „nezaujímam sa“ (21 %), z tých, ktorí sa k otázke vyjadrili, považuje podozrenia za vážne približne 68 %, zatiaľ čo za nevýznamné 32 %.

Najväčší problém vidia prívrženci Republiky

Agentúra merala postoje k otázke aj podľa priaznivcov jednotlivých strán a hnutí. Podľa správy sa namerali rozdiely medzi názormi priaznivcov koalície a opozície, no základné rozdelenie je medzi priaznivcami PS a ostatnými stranami, kde okrem Demokratov prevláda nadpolovičný názor o vážnosti podozrení.

Prívrženci PS podľa výskumníkov celý prípad skôr bagatelizujú, len približne každý piaty (21 %) ho vníma ako vážny, pričom 5 % sa k nemu nevie vyjadriť a 12 % sa oň nezaujímalo.

Najväčší problém s kauzou majú prívrženci Republiky. Až 83 percent považuje podozrenia za vážne, z toho za veľmi vážne až 64 percent, čím v tomto postoji predčili aj prívržencov vládneho Smeru, ktorý tému otvoril. V tejto kategórii si možnosť, že podozrenia sú veľmi vážne, vybralo 60 percent opýtaných a ďalších 20 percent sa rozhodlo pre možnosť skôr vážne.

V prípade národniarov sa za závažnosť kauzy vyslovilo 77 percent opýtaných a u prívržencov koaličného Hlasu je to 75 percent.

Podozrenia vyrušili aj priaznivcov opozície

Podľa prieskumu podozrenia vyrušili aj priaznivcov opozície. V prípade SaS označilo podozrenia za vážne 61 percent opýtaných, v prípade KDH to bolo 60 percent rovnako ako u mimoparlamentnej Aliancie. Vážne podozrenia vnímalo aj viac než polovica oslovených prívržencov hnutia Slovensko a 41 percent prívržencov Demokratov.

V prípade PS vidno iné postoje. Až tretina prívržencov označila podozrenia za úplne nevýznamné a ďalších 27 percent si vybralo možnosť skôr nevýznamné. Problém s kauzou medzi prívržencami PS má len 23 percent respondentov, z toho vážny len 9 percent.

Takmer polovica očakáva politické dôsledky

Štátnych výskumníkov zaujímalo aj to, či bude mať kauza Projekt Fórum politické dôsledky pre Michala Šimečku alebo pre stranu Progresívne Slovensko. Takmer polovica opýtaných si vybrala odpoveď áno.

Podľa agentúry 48 % respondentov očakáva politické dôsledky, zatiaľ čo 37 % ich neočakáva. Rozdiel je teda 11 percentuálnych bodov v prospech názoru, že dôsledky budú, čo však nemožno považovať za jednoznačný konsenzus. Pri pomere odpovedí „určite áno“ a „určite nie“ (19 % oproti 11 %) je podiel ľudí s jednoznačným presvedčením o politických dôsledkoch približne 1,7-násobný oproti tým, ktorí ich jednoznačne odmietajú.

Pri triedení podľa straníckych preferencií sa opäť objavili významné rozdiely. Veľmi výrazne očakávajú dôsledky prívrženci Republiky, kde si možnosť určite áno vybralo až 47 percent opýtaných a ďalších 32 percent sa rozhodlo pre možnosť skôr áno.

Na opačnej strane sú voliči PS, ktorí dôsledky podľa agentúry väčšinovo odmietajú – 59 percent z nich si vybralo možnosť skôr nie alebo určite nie. Dôsledky naopak očakáva 30 percent prívržencov PS.

Očakávanie politických dôsledkov prevažuje aj medzi voličmi KDH (60 %), prívrženci koaličného Hlasu sú za nimi s 57 percentami, nasledovaní prívržencami SaS (55 %) a Demokratov (51 %).

Share This Article