Kyjev čelí kritike za prípravu na zimu, Rusko útočí na energetickú infraštruktúru
Zima sa pre obyvateľov Kyjeva začala už v októbri. Rusko opäť útočí na energetickú infraštruktúru a spôsobuje masívne výpadky prúdu. Hnev ľudí nad kolabujúcou dopravou a prázdnymi vodovodnými kohútikmi sa tentokrát neobracia len proti Moskve.
Ukrajinci sa začali pýtať svojich politikov, či hlavné mesto aj ďalšie regióny dostatočne pripravili na ruskú zimnú kampaň namierenú voči ukrajinskému tylu. Tá podľa spravodajských informácií, ktoré Kyjev posunul partnerom, plánuje odstrihnúť veľké mestá vrátane Kyjeva, Charkova či Odesy od dodávok elektriny a tepla.
„Protivník sa pokúša odstrihnúť energetický systém hlavného mesta od ukrajinskej siete tým, že útočí na kľúčové rozvodne. Berúc do úvahy, že (Rusi) rozvodne vyraďujú jednotlivými zásahmi šáhidov, vyvstávajú otázky ohľadom pripravenosti na ich útočnú kampaň,“ napísal na Facebooku niekdajší poradca ministra obrany, aktivista Serhij Sternenko.
Vojenský analytik Taras Čmut pre Deutsche Welle uviedol, že to vyzerá, ako by sa v Kyjeve „trochu uvoľnili“. Ukrajinský bloger Serhij Marčenko na sociálnej sieti napísal, že v Kyjeve sa začali prvé problémy s elektrinou a vodou a je jasné, že všetci, ktorí sú pri koryte, zanedbávajú ľudí.
Vzájomné výčitky
K napätiu v meste prispieva aj to, že vláda a samospráva si navzájom vyčítajú úroveň príprav. Kým štát zabezpečuje ochranu miest prostredníctvom armády a protivzdušnej obrany, mesto zodpovedá za ochranu komunálnych služieb – potrubí na rozvod teplej vody, vodovodnej infraštruktúry či kotolní.
Prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti vedeniu Kyjeva nepriamo vytkol, že na zimu sa lepšie pripravili pohraničné a frontové oblasti než hlavné mesto. Kyjevská radnica zároveň čelí žalobe miestnej prokuratúry, ktorá vedeniu mesta vyčíta, že pre obyvateľov nezabezpečila dosť mobilných úkrytov.
Kyjevský starosta Vitalij Klyčko obvinenia z nedostatočnej prípravy odmietol. V komentári pre Hromadske odkázal, že hlavné mesto je „plne pripravené na novú vykurovaciu sezónu“ a do konca roka by sa mal spojazdniť záložný systém. Uviedol, že Kyjev má k dispozícii tri dieselové elektrárne, 70 mobilných kotolní, stovky silných generátorov pre školy či nemocnice aj tisícky generátorov pre obytné domy. Zároveň sa pýtal, kde je protivzdušná obrana na ochranu hlavného mesta a kde sú miliardy, ktoré sa na to vyčlenili.
Bez elektriny aj vody?
Rusi medzičasom pokračujú v ostreľovaní energetických objektov prostredníctvom balistických striel aj dronov. Riaditeľ Centra pre výskum energetiky Oleksandr Charčenko upozornil, že ruská armáda sa pokúša ničiť nielen rozvodne, ktoré prenášajú elektrickú energiu do hlavného mesta, ale zasahovať aj body, ktoré rozdeľujú elektrinu vo vnútri Kyjeva. To minulý týždeň ochromilo napríklad premávku kyjevského metra, v ktorom približne na hodinu vypol prúd. Analytik predpokladá, že niektoré časti hlavného mesta môžu zasiahnuť aj 16-hodinové výpadky elektriny.
Obyvatelia sa čoraz viac obávajú aj toho, či budú mať v zime vodu. „Ako dlho vydrží vodárenský podnik bez externého zdroja energie? Ak v meste nebude elektrina, nebude ani voda,“ povedal pre Ekonomickú pravdu zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti Kyivvodokanal Serhij Horkucenko. Podnik je najväčšou vodárenskou spoločnosťou v Európe a v Kyjeve a okolí obsluhuje štyri milióny spotrebiteľov.
Horkucenko varoval, že pri výpadkoch elektriny hrozia veľké výkyvy napätia, ktoré elektrická časť vodárne zo 70. rokov nemusí vydržať. Vodárne za posledné roky prišli o 40 percent zamestnancov, pričom dnes podľa neho jeden vodár robí prácu za štyroch.
V Kyjeve hľadajú financie
Kyivvodokanal podľa analytika Charčenka pracoval na tom, aby sa v prípade ruských zásahov vedel prepnúť na rezervné napájanie. „Urobili veľký kus práce, ale program ešte nie je dokončený,“ povedal s tým, že plán schválený mestskou radou stojí okolo dvoch miliárd hrivien (približne 40 miliónov eur). Prvá etapa sa realizovala, zostávajú ešte dve.
Tieto slová zaznievajú v čase, keď samosprávy vyčítajú štátu zásah do svojich financií. Ukrajinská vláda nedávno dočasne pozastavila takzvané neprioritné výdavky štátnych aj regionálnych rozpočtov. Bývalý ukrajinský vicepremiér Hennadij Zubko tvrdí, že tým ohrozila napríklad aj prípravu na vykurovaciu sezónu či ochranu kritickej infraštruktúry.
Zamrznutie platieb pre mestá a obce prichádza v období, keď sa ukrajinská vláda snaží pokryť výpadok vo financovaní obranných výdavkov vo výške 27 miliárd dolárov. Kyjev dúfa, že približne 7 miliárd pokryje z domácich zdrojov a zvyšok bude hľadať u partnerov. Časť európskej pomoci je naďalej viazaná na plnenie reforiem.
