Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu a presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Ekonómovia oslovení v paneli expertov tvrdia, že vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky pocítia v najbližších rokoch všetci.
Schválený rozpočet počíta s deficitom 4,94 percenta HDP, kým súčasná úroveň je 4,37 percenta. Hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP. Deficit medziročne stúpne o 0,4 percenta HDP, teda o vyše miliardy eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a lepšej daňovej prognóze.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Podľa odhadu RRZ rozpočet zhoršuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda o 880 miliónov eur, pretože navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. Ukazovateľ sa nachádza v pásme vysokého rizika, a návrh preto nezodpovedá požiadavke ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia podľa článku 55a Ústavy SR.
Rozpočet plánuje šetriť na investíciách oproti dlhodobému priemeru o 624 miliónov eur, čím sa štruktúra výdavkov posunula k bežným výdavkom. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu a povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet obchádza účelovým uplatnením ochrannej klauzuly.
Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur. V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliárd eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť výdavkov tvoria sociálne transfery 25,6 miliardy eur, mzdy vo verejnej správe 19,5 miliardy, bežné tovary a služby 8,3 miliardy, investície 6,7 miliardy a nákup zdravotníckych služieb 6,7 miliardy. Bez výrazných úspor v sociálnej oblasti a mzdách sa ciele dosiahnuť nedajú.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP sa dal očakávať. Vláda počas celého volebného obdobia zvyšovala dane aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže nejde o krízu na štýl pandémie či rastu cien energií.
Konsolidácia sa má podľa nej urobiť na výdavkovej strane okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jednotlivcov ohrozených chudobou. Nová daňová prognóza pritom odhadla vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok zo zrušenia dane z finančných transakcií.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Podľa neho ide o veľmi zlú vizitku. Slovensko malo historicky najvyššiu zamestnanosť aj rastúce daňové príjmy, no ekonomiku brzdilo zvyšovanie daní označované ako konsolidácia. Štát si po troch rokoch požičiava každé ôsme euro, ktoré vyberie, a výdavky nezodpovedajú ekonomickej realite.
Zastaviť rast dlhu podľa neho nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur. Vo verejnej správe chýba priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze. Konsolidácia sa podľa neho nezaobíde bez negatívneho vplyvu na ekonomický rast a vyžiada si transformáciu sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu neprinášajú hodnotu.
K zrušeniu dane z finančných transakcií uviedol, že len zosekanie 13. dôchodku na pôvodné úrovne vianočných príspevkov by výpadok tejto dane uhradilo, no ekonomika potrebuje ďaleko viac daňových úprav, ak sa má vrátiť na mapu domácich a zahraničných investorov.
