Historický míľnik vo výskume vesmíru: Odštartovala unikátna misia, k malému marťanskému mesiacu mieri európsky rover
Vesmírne agentúry zameriavajú svoj výskum aj na iné mesiace Slnečnej sústavy. Príkladom je japonská misia Martian Moons eXploration (MMX), ktorá si kladie za cieľ dopraviť vzorky z marťanského mesiaca Phobos. Štart rakety H3, ktorá vyniesla misiu MMX, bol naživo vysielaný na YouTube kanáli Japonskej vesmírnej agentúry JAXA.
Marťanský mesiac Phobos je v porovnaní so Zemou zhruba 150-krát menší ako Mesiac. Kvôli svojej výnimočne malej veľkosti existuje viacero teórií o jeho pôvode.
Dlhá cesta k Marsu
Misia Martian Moons eXploration (MMX) sa začala na palube japonskej nosnej rakety H3. Tá odštartovala v pondelok 19. októbra z Vesmírneho strediska Tanegašima.
Krátko po vzlete prebehla séria kritických manévrov vrátane odhodenia pomocných motorov, aerodynamického krytu a prvého stupňa rakety. Približne hodinu a jedenásť minút po štarte došlo k finálnemu oddeleniu samotnej sondy od horného stupňa. Týmto momentom sa MMX definitívne vymanila z dominantného gravitačného vplyvu Zeme a bude úspešne navedená na svoju prechodovú medziplanetárnu dráhu smerom k Marsu.
Po opustení Zeme čaká sondu približne desaťmesačný let priestorom vnútornej slnečnej sústavy. K červenej planéte dorazí v auguste 2027, kedy pomocou svojich hlavných motorov spomalí a zachytí sa na jej obežnej dráhe. Odtiaľ bude MMX postupne upravovať svoju trajektóriu, až kým sa v septembri 2027 nepresunie na takzvanú kvázi-satelitnú obežnú dráhu priamo v okolí mesiaca Phobos.
Z tejto dráhy sonda detailne zmapuje povrch, vypustí európsky rover Idefix a následne pristane na samotnom mesiaci pre odber minimálne 10 gramov povrchového materiálu. Návratový modul so vzorkami má doraziť späť na Zem v roku 2031 s plánovaným pristátím v Austrálii.
Výsledok medzinárodnej spolupráce
Na misii Martian Moons eXploration (MMX) pracuje ako hlavný organizátor japonská vesmírna agentúra JAXA v úzkej spolupráci s viacerými medzinárodnými partnermi. Významným spôsobom sa podieľa americká NASA, európska ESA zabezpečujúca komunikačné technológie, francúzska CNES a nemecká DLR.
Samotná sonda pozostáva z troch modulov – pohonného, prieskumného a návratového modulu. Pohonný modul zabezpečuje celkový transport vesmírom. Obsahuje hlavné motory a palivové nádrže potrebné na medziplanetárny let zo Zeme, ako aj na spomalenie a zachytenie sa na obežnej dráhe Marsu. Po ukončení prieskumu v systéme Marsu sa tento modul odpojí.
Prieskumný modul predstavuje vedecké a pracovné centrum sondy. Nachádzajú sa tu pristávacie nohy, kompletné prístrojové vybavenie (kamery, spektrometre), mechanizmy na samotný odber vzoriek z povrchu a nesie aj európsky rover Idefix. Po presune vzoriek do návratovej kapsuly zostane tento modul v systéme Marsu.
Úlohou návratového modulu je dopraviť cenný náklad z Phobosu späť na Zem. Po oddelení od prieskumného a pohonného modulu zažehne svoje motory na spiatočný let. Obsahuje špeciálnu návratovú kapsulu (Sample Return Capsule), v ktorej sú vzorky chránené, a ktorú tesne pred príletom k Zemi uvoľní pre bezpečný prechod atmosférou a pristátie.
Záhada marťanských mesiacov
Hlavným vedeckým účelom misie je rozlúštiť záhadu pôvodu oboch marťanských mesiacov – Phobosu a Deimosu. Vedci dodnes nevedia s istotou určiť, či sú to len zachytené asteroidy, ktoré k Marsu pritiahla jeho gravitácia, alebo či vznikli z trosiek po obrovskej zrážke mladej planéty s iným kozmickým telesom.
Zvolený bol práve Phobos, keďže prípadný zrážkový scenár by znamenal, že jeho materiál obsahuje pôvodné horniny z dávneho Marsu a mohol by pomôcť objasniť podmienky formovania planét a prítomnosti vody, či dokonca základov pre život.
