Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan. S jeho neprítomnosťou som sa vyrovnávala na terapiách
Pôvodne mala vzniknúť len spomienková výstava pre rodinu a priateľov, napokon z toho je celovečerný dokument Dve deci tušu. Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová v ňom úprimne mapuje život svojho otca, uznávaného japanológa Petra Geislera, pričom nevynecháva ani jeho slabosti či život s alkoholom.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov. Prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami a pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca.
Myšlienka zachytiť otcov život do filmovej podoby vznikla pôvodne ako spomienková výstava pre rodinu, priateľov a známych. „Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ približuje Geislerová.
Prvá predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií a pod nimi budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa však rozhodla, že vo filme nechá aj samotných hovoriacich. „Neskôr sa mi zapáčilo, ako sa ľudia tvária, keď o ňom hovoria. V ich očiach som ešte viac videla svojho otca,“ dodáva.
Do dokumentu zakomponovali aj otcov hlas zrekonštruovaný pomocou umelej inteligencie. Geislerová pátrala po všetkých dostupných fotografiách, nechávala vyvolávať staré filmy a prechádzala rodinné videá na VHS kazetách, ktoré ako malá nakrúcala sama na domácu kameru.
Hoci ide o dokument o otcovi, jeho hrdinkou je aj mama Věra Geislerová. Film je tiež o živote a vyrastaní, o otcových slabostiach a alkoholizme. „Nebolo pre mňa náročné celý dokument spracovať, keďže išlo o vašu rodinu a mohol vám chýbať odstup?“ pýtali sme sa. „Toho sa od začiatku všetci báli. Obávali sa, že vznikne len akýsi pomník alebo spomienkový medailón,“ priznáva režisérka.
Pomohli jej prestávky počas nakrúcania, vďaka ktorým získala odstup, aj strihač Vladimír Barák. „Pochopila som, že nemusím trvať na každej vete, pretože hlavná myšlienka o otcovi sa do filmu dostane aj bez toho,“ vysvetľuje.
Z nakrúteného materiálu, ktorého bolo okolo dvadsať hodín, vznikla aj výstava a kniha GA-I-SU-RA. Film má 83 minút. „Niektoré témy by sa dali viac rozviesť, lenže potom by film trochu stratil tempo. Chceli sme, aby sa zachovala hlavná esencia,“ hovorí Geislerová.
Ďalší projekt s umelou inteligenciou a otcovým hlasom neplánuje. „Umelú inteligenciu vnímam ako dobrý nástroj a v tomto dokumente mi veľmi dobre poslúžila. Otcov hlas sa dal skvele zrekonštruovať vďaka záznamu zo Snídaně s Novou,“ uvádza.
Otcove rozprávky Baňa a Mela chcú vydať jej sestry Aňa a Lela. „Aňa k tomu dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ju bude ilustrovať,“ približuje. Geislerová by si želala, aby mal otec výstavu v Japonsku. „Nechcem, aby to zostalo len pri ankete na ulici na Šibuji, ktorú diváci uvidia v dokumente,“ dodáva.
Pri práci s otcovým hlasom cítila veľkú zodpovednosť. „Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám. Použili sme texty, ktoré sám napísal svojim blízkym,“ zdôrazňuje.
Divácke reakcie na festivaloch ju tešia. „Väčšinou sa rozhovor prikláňa k otcovmu životu. Neskôr to skĺzne aj do osobného zdieľania, z čoho mám veľkú radosť,“ hovorí. Diváci sa jej zverujú s bolesťami spojenými so závislosťou či rozpadom rodiny.
Téma alkoholizmu bola pre ňu citlivá. „Keď sa povie alkoholik, mnohým ľuďom sa vybaví niekto, kto je agresívny. Taký náš otec nebol. Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie,“ opisuje.
Názov Dve deci tušu vymyslela Aňa počas rodinného brainstormingu. „Alkohol bol jeho súčasťou, on to vedel a vedeli sme to aj my,“ poznamenáva Geislerová.
Náročnejšie bolo pre ňu vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. „S tým som sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód,“ priznáva.
Rodičia však zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. „Aj o tom je tento dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov. Rodina sú ľudia, ktorými sa obklopujeme, a najdôležitejšie je, aby zostal zachovaný jej obsah, ktorým je láska,“ uzatvára.
Film uvedú v slovenských kinách od 5. novembra, slávnostná distribučná premiéra bude 4. novembra.
