Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov začali protestovať proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali napríklad na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Protesty postupne prerástli do masových nepokojov a stretov s políciou. Nespokojnosť sa rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.
Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal aj líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.
V Španielsku už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa nepodarilo presadiť v parlamente dve dôležité opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
V Albánsku sa situácia vyhrotila, polícia proti protestujúcim opakovane zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti zaútočili aj na ministerstvo školstva v Tirane, do ktorého sa skupine protestujúcich podarilo vniknúť a založiť požiar. Počas nepokojov horeli aj bankové pobočky a ďalšie objekty. Albánsky premiér Edi Rama však odstúpiť odmieta.
Počas víkendových nepokojov vo Francúzsku polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Sedemnásťročný mladík prišiel o ruku po zásahu policajným granátom. Nepokoje sprevádzalo rozsiahle rabovanie obchodov vrátane luxusných predajní v Paríži či Marseille.
V Španielsku protesty v Madride proti nedostupnému bývaniu prispeli k politickej kríze. Prípad vysťahovania 87-ročnej Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov a dva týždne po vysťahovaní zomrela, vyvolal vlnu solidarity a protestov.
V Portugalsku vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili a v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ dosiahol 4,7 percenta. Portugalská polícia rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Masové protesty v Európe využívajú aj politici krajnej pravice či Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze a nepokoje hraničia s chaosom. Americký prezident Donald Trump nepokoje vo Francúzsku spájal s prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu, hoci protesty pôvodne vypukli pre zlé podmienky v školstve. Z nepokojov sa politicky snaží ťažiť aj líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová, ktorá obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority.
