Srbsko čakajú kľúčové voľby, Vučiča podporil aj Fico
Srbsko čakajú v nedeľu parlamentné voľby, v ktorých môže doterajší dominantný politik Aleksandar Vučič prísť o moc. Bývalý prezident kandiduje na post premiéra a čaká ho tesný súboj so študentským hnutím, ktoré sa z masových protestov premenilo na silného politického vyzývateľa.
Vučič po demonštráciách vyhlásil predčasné voľby a rezignoval z postu prezidenta s ambíciou stať sa srbským premiérom. Srbsko má poloprezidentský systém, v ktorom má hlava štátu výrazne väčšie právomoci než prezident na Slovensku.
Vučiča prišel pred voľbami podporiť aj slovenský premiér Robert Fico. Podľa analytika srbskej organizácie CRTA Ivana Durića môže jeho návšteva pomôcť Vučičovi posilniť legitimitu v čase, keď čelí kritike zo zahraničia. „Ficova návšteva môže mať väčší význam pre samotného Vučiča než pre jeho voličov,“ povedal Durić.
Dominancia vládnej koalície a tlak na voličov
Durić upozorňuje, že kampaň sa odohráva v nerovných podmienkach. Aleksandar Vučič podľa neho dostáva približne 50 percent vysielacieho času, pričom študentské hnutie a ďalší opoziční aktéri majú v televíziách veľmi obmedzený priestor.
Študenti organizujú záverečné predvolebné zhromaždenie v Belehrade a z rôznych častí Srbska pešo smerujú do hlavného mesta, aby sa osobne stretli s ľuďmi. Durić zároveň poukazuje na rozsiahle zneužívanie štátnych zdrojov a tlak na zamestnancov verejných podnikov, aby sa zúčastňovali na zhromaždeniach vládnej strany alebo za ňu hlasovali.
Volebná autokracia a slabé postavenie premiéra
Podľa Durića sa moc v Srbsku presúvala z jednej funkcie na druhú podľa toho, akú pozíciu práve zastával Vučič. Srbsko preto už roky označuje za určitú formu volebnej autokracie – voľby sa konajú, ale opozícia ich za existujúcich podmienok nedokáže vyhrať.
Junový prieskum ukázal, že iba 50 percent obyvateľov pozná meno svojho premiéra. Durić pripomína, že súčasný premiér sa o svojom plánovanom vymenovaní dozvedel deň pred hlasovaním parlamentu. Kľúčovou partnerkou zahraničných predstaviteľov bola podľa neho predsedníčka parlamentu Ana Brnabićová vďaka postaveniu v Srbskej pokrokovej strane.
Študentské hnutie bez výrazného lídra
Študentské hnutie od začiatku odmietalo vstup do politiky a sústredilo sa na požiadavky súvisiace s tragédiou na železničnej stanici v Novom Sade. Až keď bolo zjavné, že ich požiadavky nebudú splnené, začali žiadať vyhlásenie volieb a rozhodli sa na nich zúčastniť.
Kandidovať nemajú samotní študenti, ale približne 250 ľudí vybraných prostredníctvom zložitého procesu. Nesmú byť prepojení s vládnucou stranou ani v minulosti zastávať verejnú funkciu. O väčšine z nich je známe len profesionálne, nie politické pozadie. Volebný program hnutia sa nevenuje rozdeľujúcim spoločenským otázkam ani zahraničnej politike.
Tesný súboj a riziko spochybnenia výsledkov
Prieskumy naznačujú veľmi tesný súboj. Srbský volebný systém je priaznivý pre národnostné menšiny, ktoré pravdepodobne získajú desať až jedenásť poslancov. Na hranici zvoliteľnosti sa pohybuje Socialistická strana Srbska aj niektoré tradičné opozičné strany.
Durić neočakáva, že konečné výsledky budú známe už v nedeľu večer. Strany budú pravdepodobne napádať výsledky v jednotlivých volebných miestnostiach, čo môže proces výrazne predĺžiť. Pozorovatelia sa obávajú, že jedna alebo viaceré strany budú výsledky spochybňovať prakticky neobmedzene dlho.
Ficova podpora a zahraničná orientácia
Durić vníma Ficovu návštevu predovšetkým ako snahu dodať Vučičovi legitimitu, pretože zo zahraničia čelí značnej kritike. Vučičových voličov podľa neho nezaujíma podpora Európskej únie, dôležité je, že ho vnímajú ako silného lídra. Fico svojimi vyjadreniami podporuje obraz Vučiča ako lídra obhajujúceho nezávislosť krajiny.
Vučič podľa Durića stavia kampaň na zastrašovaní obyvateľstva tvrdeniami o pripravovanej farebnej revolúcii. Jedinú zahraničnú podporu počas týchto volieb mu poskytli Vladimir Putin, Robert Fico a Donald Trump. V minulosti pritom dostával podporu aj od predstaviteľov Európskej ľudovej strany, ktorej je jeho strana pridruženým členom; teraz prebieha preverovanie jej členstva.
Kontrola informačného priestoru
Podľa Durića je najväčším problémom prakticky úplná kontrola informačného priestoru. Ľudia si podľa neho vytvárajú názory na základe propagandistického obrazu reality z jedného centra. Rusko a Čína sú v srbských médiách vykresľované pozitívne, Európska únia a Západ prevažne negatívne.
Durić preto dúfa predovšetkým vo väčšiu slobodu médií a kvalitnejšie informačné prostredie, aby sa ľudia mohli rozhodovať na základe faktov. Za najväčší problém Srbov označil korupciu, za ktorou nasledujú otázky životnej úrovne a ekonomické problémy.
