Prešovské autobusy oblepila plagátmi: Nechcem to robiť, je to jediná možnosť, ako môj syn bude chodiť
Sedemročný Miško má za sebou náročnú operáciu skrátených Achillových šliach. Aby mohol urobiť svoj prvý samostatný krok, potrebuje ďalší zákrok na bedrovom kĺbe a intenzívne cvičenia v súkromnom centre. Jeho mama Simona Baranová preto oblepila prešovské autobusy plagátmi so zbierkou. „Robím to všetko kvôli nemu. Nepotrebujeme státisíce na liek, potrebujeme mu len zaplatiť rehabilitácie, aby mohol chodiť,“ hovorí 32-ročná žena.
Rehabilitačnú starostlivosť, ktorú chlapec nevyhnutne potrebuje, poisťovňa neprepláca. „Rok nás bude stáť asi 15-tisíc eur. Ak tie rehabilitácie neabsolvuje, chodiť nebude,“ vysvetľuje Simona. Miškov bedrový kĺb zatiaľ nemá kto operovať a rodina čaká, kedy k operácii príde a či to bude na Slovensku.
Simona mala rizikové tehotenstvo. Počas pôrodu došlo k masívnemu krvácaniu do Miškovho mozgu, lekári to zistili až po narodení, keď novorodenca museli oživovať. Detskú mozgovú obrnu mu diagnostikovali ako ročnému. Keď mal päť rokov, pridala sa epilepsia, dnes musí brať tri druhy liekov. Záchvat mu môže spustiť aj obyčajné ostré svetlo, preto von chodia až podvečer.
„Posledné dva roky som poriadne nespala,“ priznáva Simona, ktorá sa v noci bojí, že sa na synove záchvaty nezobudí. V autobuse mu v tlačenici nevie tak rýchlo pomôcť, preto by si raz chceli kúpiť auto.
Podľa vyhodnotenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k 1. januáru 2026 patrili ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie medzi štyri druhy špecializovaných ambulancií s najväčším počtom chýbajúcich pracovísk. „Vo všetkých zdravotných poisťovniach bol v tomto odbore zaznamenaný nedostatok viac ako sto ambulancií,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Podľa Miriam Juhanesovičovej z Asociácie pomoci postihnutým je suma 15-tisíc eur pre väčšinu rodín z vlastného rozpočtu nerealizovateľná. Rodičia sa preto často uchyľujú k zbierkam, ženie ich k tomu pocit bezmocnosti. „Ročne nám pribudne okolo 150 až 200 nových rodín,“ dodáva.
Miško má v dôsledku mozgovej obrny spomalený vývoj a po záchvatoch často zabudne, čo sa už naučil. Napriek tomu dnes rozumie takmer všetkému. Simona je vyučená kaderníčka, no pre každodenné rehabilitácie pracovať nemôže. „Chcela by som mať prácu a iný zmysel života, ako len neustály kolobeh chorôb a pobytov v nemocnici,“ hovorí.
