Maďarsko si pripomína 70 rokov od potlačenia revolúcie
Maďarsko si v týchto dňoch pripomína 70. výročie revolúcie z roku 1956, ktorú krvavo potlačili sovietske vojská. Na podujatiach v Budapešti sa zúčastnia najvyšší predstavitelia Európskej únie. Na Kossuthovom námestí vystúpi s prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, účastný má byť aj predseda Európskej rady António Costa. Francúzsky prezident Emmanuel Macron do Budapešti napokon nepricestuje.
Nagy priniesol nádej na reformu, jeho príbeh sa skončil tragicky
Revolúcia mala Maďarsko vymaniť spod vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1956 sa do čela maďarskej vlády vrátil Imre Nagy, ktorého mnohí Maďari považovali za reformistu a nádej na uvoľnenie komunistického režimu. Niektorí historici ho označujú za akéhosi maďarského Alexandra Dubčeka – teda komunistického politika, ktorý chcel režim reformovať. Nagy chcel z Maďarska urobiť neutrálny štát a vystúpiť z Varšavskej zmluvy, čo Sovietsky zväz odmietal. Po potlačení revolúcie ho zatkli a v roku 1958 popravili obesením.
Sovietske vojská spustili rozsiahlu inváziu 4. novembra
Sovietske vojská vstúpili do Budapešti prvýkrát ešte pred rozhodnutím o vystúpení z Varšavskej zmluvy, no 4. novembra spustili rozsiahlu inváziu, ktorá mala revolúciu definitívne potlačiť. Tak ako pri okupácii Československa, aj tu sa jedným z kľúčových miest stala budova rozhlasu – maďarský štátny rozhlas, pred ktorým sa zhromaždili demonštranti a kde sa začali prvé ozbrojené strety. Ozbrojený odpor v Budapešti pokračoval až do 12. novembra 1956.
Konev velil sovietskym vojskám, na Slovensku má sochu
Maršal Ivan Konev bol v tom čase hlavným veliteľom Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. Hoci za naplánovaním potlačenia povstania stál sovietsky minister obrany Georgij Žukov, Konev plnil rozkazy sovietskeho vedenia a osobne dohliadal na vojenskú operáciu z maďarského mesta Szolnok neďaleko Budapešti. Podľa odhadov sa do potlačenia povstania zapojilo približne 50- až 55-tisíc sovietskych vojakov. Konev mal sovietskeho lídra Nikitu Chruščova informovať, že na potlačenie reformného vývoja v Maďarsku mu postačia tri dni.
Na rozdiel od okupácie Československa v roku 1968 sa na vojenskom zásahu v Maďarsku nezúčastnili armády ostatných štátov Varšavskej zmluvy – povstanie potláčali výhradne sovietske vojská. Konevovu sochu odhalili 3. októbra v Údolí smrti pri Duklianskom priesmyku. Na odhalení sa zúčastnili aj europoslanec Ľuboš Blaha či minister pôdohospodárstva Richard Takáč, nechýbal ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev. Autorem sochy je sochár Slavomír Gibej.
Zomreli tisíce Maďarov, stotisíce emigrovali
Podľa údajov maďarského Ústredného štatistického úradu zahynulo počas revolúcie a jej potlačania približne 2 700 Maďarov, z toho takmer štyri pätiny v Budapešti. Medzi obeťami boli aj civilisti. Ďalšie tisíce ľudí utrpeli zranenia a približne 200-tisíc Maďarov po potlačení revolúcie z krajiny emigrovalo.
Socha vyvolala protest, Blaha chce rozpustiť Demokratov
Konevova socha čelila protestu – mimoparlamentná strana Demokrati ju zahalila do červenej plachty, ktorá mala symbolizovať krv. Tento protest pobúril europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby podnikol kroky smerujúce k rozpusteniu strany Demokrati. K odhaleniu sochy sa vyjadril aj slovenský umelec a aktivista Peter Kalmus, podľa ktorého sa Slovensko vracia k normalizácii a socha nápadne pripomína socialistický realizmus.
Orbán kedysi vyzýval na odchod Sovietov
Výročie revolúcie si Budapešť pripomenie veľkolepo – okrem účasti európskych lídrov prejde ulicami mesta aj vlajkový pochod. Podujatie má byť aj symbolickou oslavou novej etapy po páde vlády Viktora Orbána a užšej spolupráce Maďarska s Európskou úniou. Paradoxom je, že práve Orbán zohral v roku 1989 dôležitú úlohu pri pripomínaní maďarskej revolúcie – vtedy ešte mladý opozičný politik vystúpil s ostrým prejavom na znovupohrebe Imreho Nagya, kde otvorene vyzval na odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Neskôr počas svojho vládnutia výročie revolúcie začal využívať aj na kritiku Európskej únie, keď Brusel prirovnal k niekdajšej Moskve.
