Deficit obchodnej bilancie EÚ v auguste prekročil 25 miliárd eur
Európska únia dosiahla v auguste deficit tovarovej výmeny viac ako 25 miliárd eur. Kým v minulosti vývozy tovarov z Európy prevyšovali dovozy, v súčasnosti sa bilancia obracia a Únia v niektorých mesiacoch dováža viac, než vyváža.
Podľa údajov, ktoré uviedli oslovení analytici, deficit obchodu EÚ s tovarom dosiahol v auguste 25,2 miliardy eur, čo je o 17,7 miliardy eur viac ako pred rokom. Dovozy rástli o 18,2 percenta na 228,0 miliardy eur, vývozy sa zvýšili o 9,4 percenta na 202,9 miliardy eur. Za prvých osem mesiacov roka sa tak minuloročný obchodný prebytok EÚ zmenil na deficit.
Drahšie energie aj konkurencia z Ázie
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, ako dôvody uvádza kombináciu vyšších nákladov na dovoz energií a rýchlejšieho rastu dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa aj bilancia v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit.
Ondrej Greguš, finančný analytik XTB, upozorňuje na konkurenciu z Číny. EÚ z nej v auguste doviezla medziročne o takmer 20 percent vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o 3 percentá. Podľa Jakuba Timčáka, analytika Across Private Investments, sa energetický deficit EÚ medziročne prehĺbil z 24,3 na 31,4 miliardy eur a obchodná bilancia v kategórii strojov a vozidiel sa z prebytku 7,3 miliardy prepadla do deficitu 2,5 miliardy eur. Augustový deficit v obchode s Čínou dosiahol 38,4 miliardy eur.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB, ako jeden z hlavných dôvodov uvádza vysoké ceny energií, ktoré zvýšili hodnotu dovozov. Európa je podľa neho závislá od dovozu energokomodít a nerastných surovín. Patrik Kindl, ekonóm Finax, dopĺňa, že zásobníky plynu boli začiatkom októbra naplnené len na 72,4 percenta.
Obchodná bilancia zostane pod tlakom
Podľa Kočiša zostane obchodná bilancia EÚ v najbližších mesiacoch pod tlakom. Výsledky budú závisieť od cien energetických surovín a od kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať aj posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene.
Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, ak ceny energií zostanú vysoké. Pripomína však, že ECB vo svojej septembrovej prognóze očakáva v nasledujúcich dvoch rokoch oživenie exportu eurozóny. Gábriš výrazné zlepšenie neočakáva, ak zásadne nepoklesnú ceny komodít.
Timčák hovorí skôr o vážnom varovnom signáli než o trvalom obrate. Ak sa európskym výrobcom nepodarí znižovať náklady a technologicky konkurovať ázijským producentom, obchodný deficit môže podľa neho pretrvávať aj po odznení energetického šoku.
Riziko pomalšieho rastu a vyššej inflácie
Timčák upozorňuje, že dlhodobo negatívna obchodná bilancia môže oslabovať hospodársky rast. Európe hrozí kombinácia pomalšieho rastu a zvýšenej inflácie, čo komplikuje aj menovú politiku ECB. Zároveň však zdôrazňuje, že deficit v obchode s tovarom automaticky neznamená deficit celej ekonomiky – Únia zostáva silná v obchode so službami a jej bežný účet platobnej bilancie bol v druhom kvartáli v prebytku.
Podľa Kindla bude obchod s tovarom brzdiť hospodársky rast, pretože čistý export sa podieľa na tvorbe HDP. Týmto tlakom je najviac vystavené automobilové odvetvie, od ktorého je mimoriadne závislé aj Slovensko. Kindl preto považuje za nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky a posilnenie jej konkurencieschopnosti.
