Kristína Tormová: Stíchla SOM
Pohľad ženy, ktorá zvažovala ticho, no napokon v sebe objavila novú chuť veriť ľuďom aj mestu. Po víkendových komunálnych voľbách si vydýchla. V piatok podľahla predvolebnej panike, keď sa v nej naakumulovali všetky ľudské sklamania a zlyhania.
Priznáva, že nebola jediná, komu bolo ťažko zo slovenskej spoločnosti a jej rozdrobenosti. Posledné dvoje volieb zanechali hlbšie šrámy na mnohých opozičných dušiach. Podľahla svojim obavám, no to, čo z toho plynie, nie je pasívna energia obete.
Volebné noci
Strácala dôveru v nás. Povedala si, že ak je už aj Bratislava nezávislá, skončí s občianskym aktivizmom. Pritom je pre ňu občianske angažovanie niečo úplne samozrejmé a prirodzené.
Nevie, ako by fungovala bez neho – byť ticho, keď sa jej niečo nepáči, ešte neskúšala. Vyskúšala by to však nie zo sebaľútosti, ale z úspory energie na niečo, čo by dávalo zmysel.
V sobotu sa bála ísť spať. V jej najhorších snoch sú exitpolly z parlamentných volieb a zobudenie sa do ešte onakvejšej krajiny, než v ktorej zaspala. V noci čakala do druhej ráno, či sa to naozaj stane. Nemá rada sklamané zobúdzania.
Na volebnej noci bola ako dlhoročná podporovateľka pozvaná. Refrešovala weby a sledovala stúpajúce percentá sčítaných hlasov. Bez stresu, zo zvedavosti. Dlho potom sedela v tichu na zavretom záchode, aby bola chvíľu sama, bez rozhovorov.
Lokálpatriotka
Keď sa jej redaktorka v telke pýtala, čo by chcela, aby sa v Bratislave zmenilo, uvedomila si, že nič. A v tom nič je veľa – veľa dôvery a spokojnosti. Ak by sa nič nezmenilo, znamenalo by to, že sa mesto naďalej mení k lepšiemu, tak ako si na to zvykla za ostatných osem rokov. Stala sa z nej bezbrehá lokálpatriotka, ktorá si vychutnáva nuansy mesta.
Myslela na ľudí, ktorí dokampaňovali a zobudili sa do prázdna – na Dianu Javorčíkovú, Maja Porvažníka a mnohých ďalších, ktorým držala palce a ktorí dali do kampane veľa energie, času, odvahy a odhodlania. Chýbalo tisíc hlasov, percento a pol. Prázdno nedeľného rána muselo byť šialené, obzvlášť pre tých, ktorí nekandidujú len pre moc či majetok.
Politika sa podľa nej nerobí len v zastupiteľstvách, ale aj na námestiach, vo volebných miestnostiach a pri kuchynských stoloch. Nie každý musí kandidovať, ale každý môže niekoho podržať.
Nádych
Spomenula si na výsmech, ktorý jej ako občiansky aktívnej influencerke prišiel po parlamentných aj prezidentských voľbách. Zdalo sa jej zvláštne, že sa toľkí ľudia netešili z víťazstva ľudí so spoločnými hodnotami, ale z toho, že je niekto nespokojný a smutný. V nedeľu ráno skúmala samú seba, či nepociťuje niečo podobné. Nepociťovala.
Myslela na to, ako sa v Nitre postavila sestra odstaveného vyšetrovateľa Ďurku a ako sa Spravodlivosť na chvíľu nadýchla, keď Jana Ďurková získala o 6 832 hlasov viac. Tešila sa aj víťazstvu pána Majerského v Prešovskom samosprávnom kraji, hoci nie je jeho fanúšičkou – keď však stojí v súboji proti fašistovi, je to inak.
Rozmýšľala nad tým, ako sa Republika a jej kandidáti stávajú súčasťou slovenskej politiky. Mazureka volilo takmer 100-tisíc voličov a voličiek, 31-tisíc hlasov dostal Suja. Myslela aj na svoju Karlovku, chalupovú Krupinu a na to, ako dobre sa darilo opozičným kandidátom v župách.
Výchovná
Niekedy sa zobudíme do bezpečia a ani si to neuvedomujeme. Tieto dni obáv, že sa o domov delíme s toľkými ľuďmi, ktorí chcú ísť druhým Smerom, jej dali výchovnú facečku. Treba si pamätať, že zobudiť sa s dôverou k človeku, ktorý vedie mesto, nie je samozrejmosťou.
O rok sa budeme podľa nej budiť do krajiny, v ktorej budú s najväčšou pravdepodobnosťou fašisti v parlamente. Priveľa ľudí to tak chce. Kým my zabudneme, že netreba zaspať na vavrínoch, tí druhí pridajú, lebo pre nich boli tieto voľby mapovaním situácie.
V sobotu bolo všetko – ujúkanie, konfety, objatia, potlesky – a ona v sebe stíchla. Tá emócia nebola vyslovene radosť ani úľava, keď padne šuter zo srdca. Bola to zodpovednosť. A bolo to veľmi príjemné. Vrátili sa jej čriepky viery v ľudí, s ktorými sa dotýka v MHD, usmieva na uliciach, kupuje si od nich jablka a kyslú kapustu.
Teší sa na tento ťažký rok, lebo každý kúsok angažovanosti sa ráta. Každý človek, ktorý nezabudne, že sloboda a bezpečie nie sú len tak a že o ne treba bojovať – nie proti sebe, ale spolu. Ako povedal Havel: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
