Slovenské domácnosti míňajú o dušu, šetríme málo
Slovenské domácnosti minú na spotrebu deväť z desiatich zarobených eur. Krátkodobo to pomáha ekonomike vyhnúť sa recesii, no z dlhodobého hľadiska ide o rizikový trend. Prípadný šok by nás mohol zastihnúť nepripravených.
Hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, rast tak plynie zo spotreby domácností.
„Pokles miery úspor a rast miery spotreby môžeme v krátkodobom pohľade vnímať ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Ekonomickej univerzity. „To nás posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí. S ďalšími ekonómami však varuje, že tento trend je z dlhodobého hľadiska riskantný.
Úspory po covide skolabovali
Pred pandémiou sa miera úspor domácností pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje len veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa zvýši na osem percent.
„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú analytici NBS. Spotreba po opätovnom otvorení prevádzok rástla najrýchlejším tempom od roku 2017. Išlo o efekt uspokojovania odloženého dopytu.
„Domácnosti počas pandémie nasporili slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri spotrebiteľských výdavkoch. Na Slovensku ľudia v obave z drahšej budúcnosti viac nakupovali,“ dodávajú analytici. Podľa nich k tomu prispeli aj dotované ceny energií a štedrá rodinná a sociálna politika.
V roku 2023 už aj na slovenské domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov. Miera úspor sa začala hýbať nahor.
Bratské protipóly
Z dát vyplýva veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. „Česko patrí ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu približne 80 percent disponibilného príjmu. My sme iný prípad: v posledných rokoch sme na spotrebu použili 93 až 96 percent príjmu,“ poukazuje Morvay.
„Momentálna materiálna životná úroveň vyzerá podobne, ale v Česku sa viac investuje a je to vidieť,“ hovorí. Poľsko má podľa neho podobne vysokú mieru spotreby ako my, no lepšie to kompenzuje vyššou tvorbou úspor v podnikoch.
Analytik Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje na štruktúru výdavkov. „Na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby alebo fixné výdavky,“ zdôrazňuje. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov domácností. Európsky priemer je pritom okolo dvoch pätín.
Ochotu šetriť ovplyvňuje aj výška úrokových sadzieb. „Úrokové sadzby boli aj sú vyššie ako v eurozóne, čo vplýva na rozhodovanie domácností o spotrebe a úsporách,“ pripomínajú analytici NBS.
Riziká a recepty
Čím viac domácnosti míňajú, tým rýchlejšie rastie ekonomika. Toto správanie má však limity. „Pri strate práce, chorobe či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok. Kombinácia vysokého zadlženia a nízkeho objemu finančných aktív robí slovenské domácnosti zraniteľnejšími,“ upozorňuje Košč.
„Tvorba úspor je u nás dlhodobo nízka, v sektore domácností aj za ekonomiku ako celok. Ekonomika už ani nedokázala vytvoriť toľko úspor, aby pokryla nárast majetku,“ hovorí Morvay. Zvyšuje sa tak závislosť od pôžičiek zo zahraničia.
„Ak sa dostaneme s cenami energií na trhové úrovne a bude potrebná konsolidácia verejných financií, domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu,“ hovoria analytici NBS. Podobný efekt môže mať ďalší nárast úrokových sadzieb.
„Pôsobiť sa dá atraktívnejšími úsporovými programami, ponukou zhodnocovania úspor či posilňovaním motívu opatrnosti,“ myslí si Morvay. Košč dodáva, že cieľom by mali byť podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb zostal väčší priestor na úspory – cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie.
