Hrozba kybernetického útoku: Kde je štát?
Kybernetická bezpečnosť našich inštitúcií je na vážnych hranách. Nezakrývajme to – štát si zvykol ignorovať jasné varovania a hrozby. Hackerský útok, ktorý už pred časom ochromil katastrálny úrad, je len jedným z mnohých signálov, že náš systém je v krízovom stave. Predstavitelia IT asociácie sa opakovane snažia upozorniť na fakt, že skutočné riziko, akým sa útok podobný katastru môže znova zopakovať, nie je iba otázkou času, ale takmer nevyhnutnosťou, ak sa niečo radikálne nezmení.
Aké sú skutočné príčiny tejto situácie?
Hlavným problémom je absencia koncepcie a riadenia kybernetickej bezpečnosti na vládnej úrovni. Každá inštitúcia sa snaží pridať si na svojich pleciach kybernetickú bezpečnosť, ale bez centrálnej koordinácie sa iba kopírujú existujúce chyby. Predseda IT Asociácie Emil Fitoš upozorňuje, že chýbajú účinné legislatívne opatrenia a prevádzkové vyhlášky, ktoré by nastavili jasné smernice, ako by sa malo postupovať v prípade prevádzkovania informačných systémov.
Kam smeruje štátne IT?
Situácia je kritická a nevyhnutne potrebuje zmenu. Každé vlády prichádzajú a odchádzajú, ale naše IT projekty často stagnujú na mieste. Politika a byrokracia brzdia rozvoj. Zákony sú zastarané a technológie, ktoré majú byť moderné, sú často len relikviami minulosti. Ministerstvo investícií a informatizácie, aj keď sa snaží zareagovať, ostáva v tieni tejto stagnácie. Akýkoľvek posun je iba pozvoľný a častokrát neefektívny.
Riziko nedostatočnej prevádzky a starých systémov
Ak si štát neklade povinnosti v oblasti údržby a aktualizácie svojich systémov, činí samotný priestor pre opakovanie katastrof neznesiteľným. Staré systémy sa držia na nohách aj bez adekvátnej podpory, zatiaľ čo modernizácia je len na papieri. Vláda stále nemá jasný plán, ako nahradiť zastarané IT systémy, a to je výzva, ktorej sa musí postaviť čelom. Čaká sa na skutočný priebežný audit, ktorý by umožnil vyhodnotenie existujúcich IT systémov a implementovanie krokov na zlepšenie situácie.
Začne sa štát konečne duchovne transformovať?
Emil Fitoš predostrel, že ak sa v horizonte projektov nezmení spôsob prepojenia dát a procesov, zlepší sa predvídateľnosť a kvalita prevádzky, tak realita digitálneho prehlbovania ostane len na papieri. Zbytočné požiadavky a zdržania pri čerpaní eurofondov iba prehlbujú byrokratické predpoklady, ktoré pôsobia zasnežene na všetky zúčastnené strany. Ak sa štát chce digitálne transformovať, musí sa zamyslieť nad reálnymi investičnými prioritami.
