Ako to vlastne je s Robertom Ficom?
V spoločnosti plnej chaosu a politikárských hier, sa postava Roberta Fica znova objavila na scéne, a to v sprievode Tibora Gašpara a Richarda Glücka. Títo dvaja poslanci, známi svojimi debatami, potvrdili, že najlepšie ticho funguje ako podpora Fica, a keď sú odrezaní od zodpovednosti, otrocky sa zapájajú do diskusií, ktoré môžu viesť do problémov.
Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, nie je žiadnym vodcom, ktorého by Slovensko mohlo považovať za hrdinu, a predsa mu občas prepadne ľútosť. Je zaujímavé, že obhajoba situácie, ktorá nastala počas zásahu polície na Ukrajine, nielenže vyvoláva otázky, ale priam kričí po najhlbšej kritike.
Selektívna spravodlivosť
Gašpar a Glück sa pokúšali ospravedlniť postup polície pri zadržaní podozrivého, no ako je zvykom, ich obhajobu vôbec neodráža realita. Zverejniť ukrajinskú národnosť podozrivého sa zdá byť v poriadku, no pri spomenutí možného ruského zázemia ide o rýchlu konšpiráciu. Pre Slovensko je načase prijať štandardy, ktoré sa neraz prehliadajú.
„Majme rovnaký meter,” hovorili. Áno, práve to musíme urobiť, ak chceme, aby sa situácia zmenila. Keď hovoríme o Rusoch, mali by sme rovnakú logiku aplikovať aj na Ukrajincov. Očakávať férovosť vo vlastnej krajine, keď je to, čo robia politici, za hranicou všetkého?
Politika 21. storočia
Fico, s jeho charizmou a kontroverznými metódami, je jednou z hlavných postáv politiky, ktorá sa zdá byť zahalená múrmi podvodov a manipulácií. Rovnako ako jeho strana, ktorú opäť ťahajú do bojov, z ktorých sa niektorí vzdali kontinuitného hodnotenia akýchkoľvek činov. Tápajú v temných vodách a snažia sa za každú cenu uchrániť vlastné záujmy.
Pri poslednej tlačovej konferencii sa polícia ocitla pred zložitým rozhodovaním, no pravdou zostáva, že Fico opäť rozpráva len to, čo je mu výhodné. Politická situácia je v krízovom zúžení, a pre nás, obyčajných občanov, je neprijateľné, aby sa veci obchádzali bez riadneho vyšetrenia.
Kde je norma?
Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť sa snažil obhajovať kontroverzné rozhodnutia, ktoré už len podporujú rozkoly vo verejnosti. Sem patria aj obvinenia českých orgánov, ktoré naznačujú, že problém nie je len v oblasti našich hraníc, ale aj v našich prejavoch ochoty prijať zmeny. Je čas na srdnatú kritiku a na prijatie zodpovednosti, ktorú mnohí politici akosi opomínajú.
Každý by mal skladať účty za svoje činy a neexistuje ospravedlnenie pre tých, ktorí prevzali moc, ale zneužívajú ju na vlastné ciele. V konečnom dôsledku je to náš hlas, ktorý rozhoduje o tom, akou cestou sa Slovensko vydá.
