Rózsova verzia hymny a ministerstvo vnútra: Poďme si povedať pravdu!
Ministerstvo vnútra, na čele s Matúšom Šutajom Eštokom, zjavne prehráva v hre, kde má právo dohliadať na zákonnosť. Anabela, prečo sa už ministerstvo nielen, že zabáva s hymnami, ale dokonca ignoruje svoje povinnosti? A to všetko preto, aby sme mali na stránke neoverenú verziu štátnej hymny, ktorú nikto riadne nepreveril. Aký je to signál pre spoločnosť?
František Mikloško, zjavne znepokojený
Kritické hlasy v parlamente sa ozývajú čoraz hlasnejšie. Plač a zdesenie poslanca Mikloška sú oprávnené. Je neprijateľné, aby sa štátna hymna, symbol nášho národa, prezentovala v podobe, ktorá nemá adekvátne notové alebo zvukové záznamy. Toto je len ďalší dôkaz chaosu a neschopnosti v riadení rezortu.
Pred pamiatkami a symbolmi sa klaniame, ale čo s ich ochranou?
Očakáva sa, že ministerstvo bude mať na pamäti svoje kompetencie a plní svoje povinnosti zodpovedne, no realita je iná. Žiaden záznam, žiadna kontrola a predsa posvätenie. Hľadáte hriech? Tu je! Štátne symboly by mali mať svoje vážne miesto, nie slúžiť ako figúrky v politických hrách.
Pripravujeme sa na posúdenie
V rámci odporúčaní heraldickej komisie sa má hymnám konečne venovať odborná pozornosť, ale otázky ostávajú. Ako dlho ešte budeme žiť v neistej situácii? Odborníci by mali zasiahnuť predtým, ako sa rozprávky o zázrakoch chopiť mocní. Nikoho nezaujíma bublina na úkor tradície a odvahy.
Nezabudnime na povinnosti ministerstva
Ministerstvo vnútra, alebo skôr budúca archeológia kultúrnych symbolov, sa len ťažko ženie za pravdou. Na jednej strane sa pohráva s opernou klasikou a na druhej strane, akoby rezignovalo na svoju primeranú zodpovednosť. Takto sa prepisujú dejiny, ale na aký účet?

