Robert Fico a jeho Východná stratégia
Robert Fico, slovenský premiér, sa odvážne vydáva na vojenskú prehliadku s Kim Čong-unom, ktorej sa právom hovorí „zbor východných diktátorov“. Tento krok pre mnohých nevzbudzuje len zaujatie, ale aj zaslúženú obavu. Aké posolstvo tento premiér uzatvára vo vzájomnej spolupráci s autokratmi?
Zvrat v politike
Fico zjavne hľadá uznanie v kruhoch, kde sa rešpekt nenájde v demokratických praktikách, ale v obdivovaní síl, ktoré kompromitujú základy slobody a spravodlivosti. Nečakane sa obracia k Východu, kde „sloboda prišla z Ruska“ sa stáva jeho motívom. Hovorí s až podozrivou úctou voči vládcom, ktorých politika je na daily basis popieraním ľudských práv.
Falošný mierotvorca
Fico sa snaží obhajovať svoje postavenie ako mierotvorca, no jeho vyhlásenia sú poznačené konformizmom voči Kremľu. Ruskú agresiu označuje ako porušenie medzinárodného práva, ale nikdy sa neodváži nazvať ju tak, ako by sa mala nazývať: agresia. Akoby strach pred pravdou zaskočil jeho jazyk.
East vs. West
V súčasnosti sa akoby pred očami verejnosti obnovuje bipolárne rozdelenie sveta, s Ficom v úlohe nástroja východných mocností, zatiaľ čo ostatní sa snažia chrániť demokratické hodnoty. Je to odvážne zavádzanie slovenských občanov do rúk manipulátorov, ktorých cieľom je podmanenie si vôle slobodných národov.
Riziko demokracie
Fico si neustále vyberá východný vektor ako jediný smer, ktorým sa má uberať slovenská politika. Je jeho nacionalistické presvedčenie klesajúce za hranice legitímnosti? Je Skupina východných diktátorov jeho pravým domovom? Zatiaľ čo iní národy si bojujú za demokratické právo, Slovensko sa ocitá na pokraji rozporu so Západom.
Fico a Lavrov: nebezpečná symbióza
Spolupráca Fica s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom je predzvesťou toho, aká budúcnosť čaká Slovensko pod jeho vedením. Jeho verbálna akcia nesúhlasí s logikou a skôr obhajuje zdiskreditovaných aktérov než záujmy vlastných občanov. Kde to vedie? K zániku slobody a demokracie?
Tlčenie národa do hlavy
Fico ako hovorca Kremľa na Slovensku žiaľ iba posilňuje bezbrehú propagandu, ktorá tiahne národa k vojne s demokraciou. Prečo by mal slovenský národ tolerovať niekoho, kto sa snaží ospravedlniť vojenskú agresiu, pričom naďalej znevažuje odvahu tých, ktorí skutočne bojujú za svoje právo na slobodu? To sú otázky, ktoré si kladie poznanie rozumného občana.
Na záver
Fico, so svojím orientovaním na Východ, oživuje epochu, z ktorej mnohé národy bojovali a zúfalo sa snažili uniknúť. Znesvätenie slobody a úcty by malo viesť k obrovskému varovaniu pre každého z nás. Aký je totiž skutočný cieľ politiky, ktorá vyzdvihuje hrdosť nad cťou?
