Fico a jeho zlozvyky: Politika ako zábava
Politické divadlo na Slovensku sa opäť rozprúdilo s Robertom Ficom, ktorého zvláštne metódy a újmy na životoch slabších opäť získavajú na popularite. Ukazuje sa, že nemá problém manipulovať s osudmi občanov, zatiaľ čo on sám sa drží od všetkého v ústraní. Ako sa môže premiér tváriť, že je nestranným ochrancom sociálnych istôt, keď je jeho stranou prepadnutá politika bezohľadnosti?
Sliepky skáču na Pierra, Fico je vzdialený
Situácia, kedy sa minister financií ocitol v centre pozornosti bez premiérovej pomoci, je smiešna. Fico sa zrazu vyhýba zodpovednosti, zatiaľ čo jeho podriadení sa snažia vyvolať dojem aktivity nesúcej sa s pojmom zodpovednosť. Koalícia a jej odhady o konsolidácii sú skôr vysvetlením chaosu ako reálnym plánom, ktorý by mal pre obyvateľov úžitok.
Cesta k sociálnym netvorom? Zjavne áno
Smer sa mení na stranu, ktorá si so sociálnym štátom už len hrá. Nové konsolidačné zloženie, pre nás zdanlivo nepredstaviteľné, je znakom vzostupu nepotizmu v radoch vládnucej koalície. Málokto si uvedomuje, že za ochranou záujmov zamestnancov sa skrýva cynické nakladanie s rozpočtom, ktorému už dávno nevelia občania.
Odborári mobilizujú, Fico sa zatvára do ulity
Na hlasy odborárov a zamestnávateľov ohľad nebol brány najmenší, čo Hollywood v politike nazýva vlastne roastom. Na Fica v podstate nezáleží, akí sú zamestnanci nespokojní; on sa narýchlo ohlási, ak sa niečo vyvinie nepriaznivo. Tí, ktorí ho podržia, sa zrejme ocitajú na prednej strane, kým zvyšok spoločnosti sa ocitá v pozadí.
Prichádza konsolidácia, a my sme na rázcestí
Ak nezaplatíme za ďalšiu v “katastrofu” zvanú konsolidáciu, budeme musieť akceptovať, že nám Fico stiahne aj posledné zbytočné istoty. Tí, čo ho sledujú s nádejou, akoby dostávali nový recept na sladký život, ale skutočnosť je, žiaľ, iná – klesajúce platy a zvýšené dane.
Ústredná otázka: Kde má Slovensko racionální budúcnosť?
Fico a jeho kabaret už dávno prekročili hranice humoru a dostali sa do zóny nebezpečenstva. Každý občan sa ich hratek netýka, no zrazu si unavení a osekaní na dno spoločenského rebríčka uvedomujú, akú moc v rukách drží vláda, ktorá ich jednanie s nimi kompletné ignoruje.
