Čínska cenzúra na Slovensku: Bežná diplomacia alebo nebezpečný krok?
Na slovenské ministerstvo informatizácie zavítala čínska delegácia, v ktorej bol aj Zhuang Rongwen, hlavný cenzor čínskeho režimu. Tento krok pôsobí ako slabosť. Progresívne Slovensko, opozičná strana, okamžite zareagovala, pričom zdôraznila, že Rongwen je známy svojou úlohou pri potláčaní slobody slova. Ak ministerstvo tvrdí, že ide o bežné rokovanie, vyvstáva otázka: Prečo by sa mal predstaviteľ cenzúry stretávať so slovenskými zástupcami?
Rokovania sú však súčasťou „normálnej diplomacie“, ako tvrdí ministerstvo. Je skutočne normálne privítať niekoho, kto riadi jednu z najrešpektovanejších cenzúrnych mašinérií na svete? Je na mieste pýtať sa, čo stelesňuje tento krok a kam vedie slovenskú politiku.
Čo znamená spolupráca so štátom, ktorý ovláda internet?
Slovensko má právo na ochranu svojich hodnôt. Služby čínskeho režimu, ako táto delegácia, ohrozujú základné demokratické princípy, na ktorých je krajina postavená. Zhuang Rongwen je známy svojím vplyvom na blokovanie prístupu k západným internetovým stránkam, čo varuje odborníkov pred možným rozšírením cenzúrneho systému do Európy.
Politici ako Robert Fico, ktorí vidia čínsky režim ako model správy, by mali vzbudiť obavy. Otázkou ostáva, čo sa skrýva za ich záujmom o „stabilitu“ a „princípy“?
Nezávislý prístup vs. závislosť na cenzúre
Poslanec Ján Hargaš sa zasadil za otvorenú diskusiu a varoval, že čínsky systém cenzúry je viacvrstvový a jeho export do krajín ako Kambodža a Mjanmarsko je alarmujúci. Na Slovensku by mohlo dôjsť k nebezpečnej infiltrácii, ak sa tieto praktiky nekontrolovane rozšíria.
Odpor v spoločnosti voči regulácii slobody prejavu je silný, ale ministerstvo hovorí o „bežnej diplomacii“ a snahe o obranu Hodnôt EÚ. Avšak aké hodnoty sú na stole, ak sú iné krajiny, a najmä Čína, považované za partnerov?
Súčasná politická hra
Vláda sa snaží manipulovať verejnú mienku, čím zneisťuje občanov, ktorí sa obávajú o svoje práva a slobodu slova. Kritika a tlak zo strany ministerstva voči opozícii naznačujú, že sa snaží vytvoriť obraz o útoku na „diplomatické vzťahy“ namiesto jasnej debaty o cenzúre.
Ak chcú politici povedať, že čínska cenzúra nie je problém, mali by si položiť otázku, aké dlhé a krivé cesty povedú slovenskú politiku smerom k úpadku demokracie. Je bežné ignorovať hrozbu a dúfať, že sa sama rozplynie?
