Zomrel James Watson: Muž, ktorý rozlúštil DNA a navždy zmenil medicínu
James D. Watson, nositeľ Nobelovej ceny, ktorý spolu s Francisom Crickom objavil štruktúru deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), zomrel vo veku 97 rokov vo štvrtok na Long Islande v New Yorku. Jeho smrť potvrdilo Laboratórium Cold Spring Harbor, kde pracoval dlhé roky. Watsonova práca s DNA revolučne ovplyvnila genetiku a biológiu, čím navždy zmenila smerovanie medicíny.
Watson sa narodil 6. apríla 1928 v Chicagu. Vyrastal v rodine s britsko-írskym pôvodom a už ako tínedžer preukazoval mimoriadny záujem o vedu, čo ho priviedlo na University of Chicago. S bakalárskym titulom zo zoológie odchádza v roku 1947 a o tri roky neskôr získava doktorát na univerzite v Indiane, kde sa dostáva do oblasti mikrobiológie a genetiky. V októbri 1951 nastúpil do Cavendish Laboratory v Cambridge, kde sa stretol s Crickom, s ktorým nielenže nadviazal pracovný vzťah, ale spoločne položili základy pre revolúciu v genetike.
Ich objav DNA, ako dvojzávitnice, vysvetlil prenos dedičných informácií pri delení buniek. Struktúra DNA, ktorú vytvorili, pozostáva z dvoch špirálových reťazcov obsahujúcich nukleotidy, ktoré sú základným stavebným prvkom dedičnosti.
Po prelome tisícročí sa však Watson dostal pod paľbu kritiky kvôli kontroverzným názorom, ktoré vyhlásil vo verejnosti. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že predpokladá genetický základ pre inteligenciu človeka a tvrdil, že priemerná inteligencia Afričanov je nižšia než u Západu, čo spustilo lavínu obvinení z rasizmu. Watson, hoci sa bránil, že ide o vedecké úvahy, čelil ostrému odsúdeniu a jeho reputácia bola vážne narušená.
V záverečnej fáze jeho kariéry sa vzdal vedenia Cold Spring Harbor Laboratory a odišiel do penzie. V roku 2019, keď sa postavil pred kameru, aby zopakoval svoje predošlé vyhlásenia, laboratórium prerušilo všetky kontakty s ním. Napriek týmto kontroverziám, James Watson je držiteľom mnohých prestížnych ocenení a titulov, pričom v roku 2002 mu bol udelený titul čestného rytiera z rúk britského veľvyslanca v USA, sira Christophera Meyera.
Watsonov odkaz v oblasti genetického výskumu a jeho dopady na medicínu zanechajú trvalý zásah do histórie vedy, hoci jeho kontroverzné názory môžu u mnohých vyvolávať nepokoj a kritiku.
