Pri moci v Kežmarku: Hlavné konflikty a spor o financie
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák sa zasadil za otvorenie schôdze mestského zastupiteľstva 12. novembra 2025, no situácia vyústila do emocionálnych výmen medzi ním a mestskými poslankyňami. Požiadavka poslankyne Kataríny Šiškovej, aby jej kolegyňa Gabriele Karabinošovej umožnil zasiahnuť, skončila odmietnutím, pričom primátor sa neprestajne vyjadroval k ich protestom slovy: „Vreštíte ako doma!”
Tento konflikt sa ťahá ruka v ruke s dlhodobými problémami v oblasti hospodárenia s verejnými financiami. Kým niektoré projekty v Kežmarku stále čakajú na schválenie, stavba nového operačného traktu v miestnej nemocnici bola pozastavená kvôli nedostatku financovania, čo vyvolalo znepokojenie a frustráciu u zainteresovaných strán. Mesto dokonca obvinilo opozičných poslancov z blokovania dôležitých rozhodnutí.
Na stretnutí sa objavili aj ďalšie napätia, keď sa ohľadom schvaľovania úveru objavili podozrenia z neprehľadného hospodárskeho riadenia a nátlaku voči odporučiacim poslancom. Viceprimátor Jozef Matia medzitým vyhlásil, že nemá dôvod odstúpiť, čím naznačil ochotu pokračovať v kontroverzných praktikách pod vedením Ferenčáka.
Padenie na dno: Výzva na zmenu
Kežmarok sa nachádza na križovatke zložitých rozhodnutí. Schádzanie poslancov, ale aj neschopnosť otvoriť rokovania kvôli nedostatku kvoru ukazuje na vážny nedostatok v komunikácii a spolupráci medzi politickými frakciami. Konverzácie a schôdze sa stávajú arénami osobných útokov a hnevu, namiesto konštruktívnych diskusií, čo naznačuje hlbokú krízu v miestnej politike.
Ján Ferenčák sa snaží pretláčať projekty ako dostavbu operačných sál a výstavbu zariadenia pre seniorov, avšak s neustálou otázkou o schválení potrebného financovania od poslancov, šance na ich realizáciu miznú. Poslanci, nielen z opozície, sú silne rozdelení, a ani časová prestávka na prestavenie vecí do poriadku nepomohla k správnemu náhľadu.
Dnes je potrebné zamyslieť sa nielen nad osobnými konfliktami, ale aj nad prístupom k budúcnosti mesta. Ak sa nedokáže nájsť spoločný jazyk a konsenzus, riziko stagnácie, či ešte horšieho stavu sa stáva pevnou realitou. Zástupcovia mesta musia čeliť výzvam, ktoré prichádzajú nielen z politickej arény, ale aj z očakávaní občanov, ktorí si zaslúžia transparentné a efektívne riadenie ich regiónu.
